Severný obchvat Bratislavy za 1,7 miliardy vyženie z mesta polovicu kamiónov

• Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie pre dlho očakávaný tunel Karpaty.
• Kľúčový úsek diaľnice D4 s dĺžkou takmer 12 kilometrov má odviesť z tranzitných trás hlavného mesta až 40 percent kamiónovej dopravy.
• Predpokladané stavebné náklady presahujú 1,7 miliardy eur, pričom projekt má status strategickej investície pre štát.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) začiatkom augusta vykonala dlho očakávaný krok v príprave severného obchvatu Bratislavy. Vyhlásila verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie pre tunel Karpaty, ktorý bude tvoriť kľúčovú súčasť diaľnice D4. O tomto zásadnom posune informoval minister dopravy Jozef Ráž s tým, že bez riadneho projektu nie je možné pokračovať v majetkovo-právnom vyrovnaní pozemkov na oboch stranách masívu Malých Karpát. Téme sa venovala aj tlačová agentúra TASR.

Nový úsek spojí bratislavskú Raču so Záhorskou Bystricou a Mariankou. Samotný tunel bude merať úctyhodných 11,76 kilometra, čo z neho po dokončení spraví najdlhší cestný tunel na Slovensku a jeden z najdlhších v celej Strednej Európe.

Výrazná úľava pre Prístavný most, Sitinu aj Lanfranconi

Hlavné mesto Slovenska sa dlhodobo potýka s neúnosnou záťažou tranzitnej dopravy, ktorá doteraz prechádza cez vnútorný mestský okruh. Podľa dopravných analýz rezortu dopravy dokáže tunel Karpaty pohltiť až 40 percent tranzitnej nákladnej dopravy v Bratislave. V praxi to znamená, že z úsekov ako tunel Sitina či most Lanfranconi by mala zmiznúť až polovica tranzitujúcich kamiónov, čím sa citeľne zníži znečistenie ovzdušia, hluk aj riziko tvorby nehodových kolón v širšom centre mesta.

Súbežne s vyhlásením obstarávania prebieha priamo v teréne rozsiahly geologický a hydrogeologický prieskum. NDS do týchto podrobných analýz podložia investuje takmer 18 miliónov eur bez DPH. Dôkladná znalosť skalného masívu je totiž nevyhnutná na to, aby sa predišlo neočakávaným komplikáciám pri razení, aké Slovensko poznalo pri iných náročných stavbách.

Miliardový rozpočet a otvorená otázka zhotoviteľa

Odhadované stavebné náklady na úsek D4 s tunelom Karpaty presahujú hranicu 1,7 miliardy eur. Vzhľadom na strategický význam bola stavba zaradená medzi strategické investície štátu, čo má urýchliť procesy povoľovania aj prípadného vyvlastňovania. Presnú hodnotu zákazky na projektovú dokumentáciu aj podrobné podmienky súťaže spriechodní NDS až po zverejnení v európskom vestníku vo vestníku verejného obstarávania.

Otázna však zostáva forma financovania celej masívnej výstavby. V minulosti sa intenzívne diskutovalo o využití PPP projektu či zapojení zahraničných investorov, pri čom sa riešili aj riziká spojené s technickými štandardmi a životnosťou použitých materiálov.

Komentár portálu Autobazar.EU

Posun v príprave tunela Karpaty je pre slovenskú diaľničnú sieť nespochybniteľne dobrou správou, no racionálny pohľad na realitu velí k miernemu optimizmu. Vyhlásenie súťaže na projektovú dokumentáciu je síce nevyhnutný prvý krok, ale od reality razenia nás delia ešte roky byrokracie, majetkového vyrovnania a predovšetkým výberu samotného staviteľa. Skúsenosti zo slovenských diaľnic jasne ukazujú, že najväčšie časové straty nevznikajú pri samotnom razení, ale práve pri procesných lehotách a zmenách projektov počas jazdy.

Z pohľadu motoristickej verejnosti je kľúčové, aby štát pri takto obrovskej investícii nesiahol po kompromisoch v kvalite stavebných materiálov a technologického vybavenia. Tunel s dĺžkou takmer 12 kilometrov si vyžaduje špičkové bezpečnostné systémy, odvetrávanie a povrch vozovky s maximálnou trvácnosťou. Vnútroštátny aj medzinárodný tranzit si nemôže dovoliť, aby sa kľúčový obchvat hlavného mesta o pár rokov po otvorení potýkal s neustálymi uzáverami z dôvodu opráv opotrebovaného asfaltu či zanedbanej infraštruktúry.