TEST Alfa Romeo Tonale Sport Speciale 1.5T Ibrida DCT7: Dizajn špičkový, no čo to ostatné?

Taliani vždy vedeli urobiť sexi autá. Ich veľakrát nadčasový dizajn dokázal osloviť masy ľudí. Charakteristické prvky, príťažlivé línie a niekedy aj odvážne tvary roky definujú taliansku dizajnovú školu. Svoje o tom vie aj Alfa Romeo, ktorá má v Európe azda najzanietenejšiu komunitu spomedzi všetkých bežne dostupných značiek. Presvedčil som sa o tom aj počas testu auta, ktorého extrémne dlhý názov je uvedený v nadpise. Pre potreby testu ho však budem volať jednoducho Tonale. Dizajnovo azda niet autu čo vytknúť. Tak to ale bolo u Alfy asi vždy. Avšak technika je niečo, s čím mala automobilka mierne problémy aj v minulosti. Zlepšilo sa to alebo je to stále tá mierne odvrátená tvár talianskeho automobilového priemyslu?

Dovolím si nesúhlasiť

Takto, aby som uviedol veci na pravú mieru. Hovorím o automobilovom priemysle pre bežných ľudí. Nemám teraz na mysli automobilky ako Ferrari, Maserati, Lamborghini či Pagani. To sú automobilky, ktoré sú mimo tohto testu a možností bežného motoristu. Avšak ako dobre viem, Alfa mala v minulosti viaceré problémy s motormi a niekedy aj kvalitou spracovania či technikou. Teraz ma však zaujíma skôr to, ako sa zmenila Alfa Romeo Tonale s aktuálnym faceliftom. Pred istým časom som mal totiž možnosť toto auto testovať v plug-in hybridnej verzii. Vtedy boli moje pocity relatívne dobré. Auto si zastalo svoju pozíciu, aj keď malo slabšie miesta. Dokonca som si odvtedy na fórach prečítal viaceré narážky na to, že Tonale je vlastne Alfa s najhorším podvozkom súčasnosti.

Takéto hodnotenia ale považujem za príliš subjektívne. Samozrejme, že Tonale nemožno porovnávať s Giuliou alebo Stelviom. Tie totiž stoja na špičkovom podvozku Giorgio, ktorý im dodáva nezameniteľný charakter. Začnem teda v tejto oblasti. Osobne by som nenazval Tonale Alfou s najhorším podvozkom. Skôr ide o auto, ktoré musí osloviť masy. Menšou technickou zaujímavosťou je, že na oboch nápravách využíva nezávislé zavesenie typu McPherson. Nejde pritom o bežne vídanú vec. Pri kompaktnom SUV tejto kategórie by pritom nebola žiadnym prekvapením ani jednoduchšia torzná priečka, ktorá by výrobcu vyšla podstatne lacnejšie.

Podvozok funguje, komfort obmedzujú kolesá

Testovaná verzia mala ďalej štandardné tlmiče Alfa Dynamic Suspension s technológiou FSD. Nejde o elektronicky nastaviteľné tlmiče, ale o pasívny systém, ktorý upravuje charakteristiku tlmenia v závislosti od frekvencie pohybov kolesa a karosérie. Pri pomalších pohyboch karosérie má udržiavať vozidlo stabilné, zatiaľ čo pri rýchlych nárazoch od vozovky sa má tlmenie uvoľniť a zlepšiť komfort. Podvozok má teda reálne predpoklady k tomu, aby dosiahol skvelé výsledky. Ale to len do momentu, pokým sa nerozhodnete pre najväčšie obutie, ako v tomto prípade.

Trojlúčové disky Fori síce vyzerajú skvele, avšak autu skôr uberajú na komforte a kultivovanej jazde. Je to z dôvodu relatívne nízkej pneumatiky s rozmerom 235/40 R20. Tým sa do karosérie dostávajú výrazné rany pri prechode rôznymi nerovnosťami. Ich hlučnosť je pritom tiež dosť výrazná, čo sa ešte kombinuje so slabším odhlučnením práve z oblasti podvozku. Nie je to však nič extrémne, no je to citeľné.

Osobne by som preto radšej siahol po konvenčnejších 19-, či možno 18-palcových diskoch. Tie však nie sú dostupné v testovanej verzii Sport Speciale. Nemám teda žiadny problém s naladením podvozku, ale skôr s voľbou obutia.

Slabšia stránka Tonale

Teraz sa prehupneme do oblasti, ktorú skutočne hodnotím ako slabšiu stránku celého auta. A tým je hybridný pohon. Ono vlastne nejde ani tak o samotný hybrid, ako o jeho nastavenie. Tonale využíva benzínový štvorvalec 1.5 VGT Ibrida s objemom 1 469 cm³. Samotný spaľovací motor ponúka 118 kW a 240 Nm pri 1 500 ot./min. Pomáha mu 48-voltový elektromotor s výkonom 15 kW a krútiacim momentom 55 Nm, pričom systémový výkon dosahuje 128 kW, teda 175 koní. Názov pritom môže navádzať k tomu, že ide o full hybridný systém. Nie je to však pravda. Pod kapotou Tonale totiž pracuje mild-hybrid, ktorý má svoje špecifiká.

Prvým z nich je elektrická jednotka, ktorá je prepojená s prevodovkou a Tonale sa vďaka nej dokáže pri parkovaní, pomalom posúvaní alebo plachtení krátkodobo pohybovať aj s vypnutým benzínovým motorom. To je niečo, čo sa v poslednej dobe vidí na trhu čoraz častejšie a je to hlavne špecifikum koncernu Stellantis. Na druhej strane, kapacita batérie dosahuje iba 0,77 kWh, čo znamená, že plnohodnotnú elektrickú jazdu tu nemožno očakávať. No a tu práve nastáva problém. Počas testu som si totiž všimol, a potvrdil mi to aj kolega, že pri pokojnom rozbiehaní a jazde ustáleným tempom funguje pohon príjemne.

Hybridný systém dokáže nenápadne vypínať spaľovací motor a pri nízkom zaťažení tak znižuje spotrebu. Situácia sa však zmení vo chvíli, keď vodič náhle požaduje plný výkon. Riadiaca elektronika vtedy musí zosúladiť viaceré prvky pohonu od prevodovky, cez motor až po zapojenie elektromotoru. Vytvára sa tým pomerne veľké časové okno kedy auto nereaguje. V realite je to vždy tak jedna až dve sekundy, kedy síce pedál akcelerátora je už pomaly na povrchu vozovky, ale auto stále nevie čo presne urobiť.

Alfa Romeo Tonale a mestská premávka

Takéto správanie sa pohonnej jednotky čiastočne zmizlo po prepnutí do športového režimu, no stále malo Tonale mierne lenivý charakter. Pritom na pôvodne testovanom plug-in hybride som si vyslovene spomalené reakcie nevšimol. Pritom prítomnosť čiastočne elektrifikovaného pohonu sa neprejavila ani na spotrebe.

Vzhľadom na objemu motora si myslím, že 9,3 l/100km v meste je skutočne dosť. Spotreba na diaľnici už bola prijateľnejšia, keď si auto vzalo 7,1 litra a okresky zvládlo za slušných 5,8 l/100km. Neviem si však vysvetliť výrazne vyšší odber v meste a to aj napriek tomu, že som s autom jazdil po mojej tradičnej trase. Celkovo sa spotreba ustálila na priemerných 7,8 l/100km, čo je už prijateľnejšie.

Čo si myslieť o Alfa Romeo Tonale Sport Speciale 1.5T Ibrida DCT7

Opäť sa dostávame k tradičnému bodu mojich recenzií. Finálne zhodnotenie auta je akoby pre dva rozdielne svety. Na jednej strane tu mám krásne auto s typickým talianskym dizajnom. Na druhej strane zase auto, ktoré ma po stránke pohonu asi príliš nezaujalo. Paradoxne však podvozok nehodnotím ako najhoršiu časť Tonale, ako to môžete vídať na rôznych fórach a diskusiách. Tonale prešlo pri modernizácii drobnými zmenami, no jeho čiastočná elektrifikácia mierne, akoby povedali v Česku, „pokulháva“. Osobne by som bol veľmi rád, ak by sa pod kapotou tohto mestského crossovera objavil plnotučný dvojliter.

Tonale by tak dostalo špecifický charakter a myslím, že by sa odstránilo aj to nepríjemné správanie pri zošliapnutí pedála akcelerátora. Ak by som si ho mal ja osobne konfigurovať, asi by som siahol po menšom rozmere pneumatík. Inak je Alfa Romeo Tonale skutočne vydareným kúskom talianskeho automobilizmu. V konečnom zúčtovaní je však potrebné brať do úvahy jeho slabé stránky. Pretože tie môžu vo finále rozhodnúť. Jedno však viem na 100 %. Tonale dizajnovo konkurenciu v dnešnej ponuke danej triedy nemá… Avšak stačí to?

TIP: Alfa Romeo Tonale nájdete aj na Autobazar.EU

Autor článku: David Hecl