Test: MINI JCW Aceman E. Ďalší hyperaktívny Brit, ktorý sa toho nebojí

Nie je to tak dávno, čo som mal možnosť otestovať si MINI JCW Cooper E. Za mňa unikátne auto, ktoré sa vyznačuje skvelými schopnosťami na vozovke a k tomu pridáva nezameniteľný motokárový charakter. Krátko po tomto teste sa mi do rúk dostal aj ďalší elektrický zástupca línie John Cooper Works. Aceman je síce úplne novým označením v rámci modelovej línie MINI, avšak mnohí fanúšikovia značky ho považujú za akéhosi duchovného nástupcu modelu Clubman. Ďalšou zaujímavosťou Acemanu je aj to, že ako jediný model z ponuky MINI je výhradne len elektromobilom. A ak sa k tomu pridajú ešte temperamentné gény JCW, je o zábavu určite postarané.

Má byť crossoverom

MINI na svojich oficiálnych stránkach uvádza, že Aceman je akousi záplatou na medzeru medzi Cooperom a Countrymanom. Ide teda o crossover, ktorý však tak na prvý pohľad vôbec nepôsobí. Jediným zásadným rozdielom, ktorý by azda trochu nahrával faktu, že ide o crossover, je posed v aute. V prvom momente som si totiž uvedomil, že som si nesadol tak hlboko ako to bolo v prípade zeleného hot hatchu. Inak je dôležité spomenúť, že obe autá, ako Cooper v elektrickej verzii tak aj Aceman, zdieľajú rovnakú podvozkovú platformu. Ide o stavebnicu, ktorá vznikla vďaka spolupráci BMW a čínskeho Great Wall Motor.

Oproti Cooperu sa však Aceman o niečo pretiahol. Oproti elektrickému Cooperu je o 221 mm dlhší, pričom jeho rázvor narástol o 80 mm. Väčšia časť zostávajúceho rozdielu pripadá na zadnú časť karosérie. A keďže oficiálne Aceman spadá do kategórie crossoverov, narástla aj výška o 54 milimetrov. Paradoxom však je, že svetlá výška je v oboch prípadoch úplne zhodných 143 milimetrov. Pocit vyššieho posedu teda nevzniká väčšou svetlou výškou, ale odlišnou architektúrou kabíny, vyššou karosériou a pozíciou sedadiel. Zatiaľ čo Cooper ich má prakticky v najnižšom možnom bode ako správna motokára, Aceman aspoň takto navodzuje dojem vyššieho auta.

Zabudnite na nudu

Zmeny rozmerov však prinášajú so sebou aj logické odôvodnenie. Na pôdoryse klasického Cooperu by nebolo možné do auta vložiť plnohodnotný druhý rad sedadiel a ešte aj relatívne zaujímavý kufor s objemom 300 litrov. Aby som však vopred vyvrátil všetky špekulácie, nárast rozmerov autu nijako neubral na tých hyperaktívnych a miestami až bláznivých reakciách na volant. Proste MINI si nemohlo dovoliť dať označenie JCW na nudné auto.

Paradoxne najnudnejšou zložkou danej konfigurácie bola farba. Jednoducho som sa nemohol zbaviť pocitu, že čierna, napriek tomu, že je elegantná a nenápadná, charakteru auta príliš nepomohla. Na druhej strane taká British Racing Green, ktorú mal napríklad nedávno testovaný MINI JCW Cooper E. Ale to je skôr môj subjektívny pohľad. Niekto môže mať iný názor. Na čom sa však bezpochyby zhodneme, je jazdný prejav Acemanu na ceste. Síce je pravdou, že motokárový charakter tu čiastočne zmizol, no aj tak je to unikátne auto. To ako sa vrhá za príkazmi volantu a ako dokáže 190 kW elektromotor na prednej náprave okamžite reagovať a pretáčať kolesá aj vo vyšších rýchlostiach, je niečo neskutočné.

BMW vždy vedelo postaviť podvozkovo skvelé autá, no oddelenie John Cooper Works posunulo Aceman na úplne inú úroveň. Auto by sa dalo v reči ľudí opísať možno tak, že ide o toho kamaráta, ktorý má ADHD a k tomu ešte obľubuje energetické nápoje. Je to taký svojský týpek, s ktorým nikdy nie je nuda a vždy vymyslí nejakú kravinu, ktorá vám pripraví zážitok na celý život. Presne to je MINI JCW Aceman E.

Oklamal ma ako správny iluzionista

Jeho robustnejší vzhľad teda nijako neuberá jeho jazdným schopnostiam. A to som si spočiatku myslel, že väčšie a ťažšie auto nemôže jazdiť tak skvele ako motokára Cooper. Ani neviete, ako som rád za to, že som sa mýlil. Možno mnohých naštve, že v tejto recenzii až príliš často spomínam menší Cooper. Neviem si však pomôcť. Ak by som mal totiž usporiadať olympijské hry pre malé športové elektromobily, práve tieto dva modely by si museli podeliť zlatú medailu za atletický prejav a zábavnosť.

MINI JCW Aceman E však klame ešte v jednej veci. Je to jeho „Go-Kart Mode“. Vzhľadom na prejav, ktorý po aktivovaní tohto módu cez ovládač Experiences dokáže auto navodiť by si človek myslel, že sa jeho nastavenia zmenia do vyslovene extrémnych hodnôt. Opak je však pravdou. Z pohľadu samotnej jazdnej techniky sa mení najmä odozva akcelerátora a účinok posilňovača riadenia. Adaptívne tlmiče Aceman nemá, takže podvozok v skutočnosti nestuhne. Ak teda nepočítam zmenu grafiky displeja na typickú červenú farbu. Auto totiž dokáže v mozgu vodiča takouto malou zmenou navodiť pocit, že stuhol podvozok, zostrilo sa riadenie, aktivovalo sa prídavné spaľovanie, vysunuli sa prítlačné krídla a do reproduktorov sa dostala nákazlivá symfónia slobody. Stačí pritom len tak málo a auto sa pocitovo zmení na nepoznanie.

Dokáže to aj ekonomicky

Nárast rozmerov a hmotnosti, no rovnaké pohonné ústrojenstvo aj baterka. Za tým niečo musí byť. Minimálne horšia spotreba či kľudnejšie reakcie, či nie? Nie, nie. Kdeže! 190 elektrických kW a 350 Nm krútiaceho momentu na prednej náprave stále dokážu pri prudkom zošliapnutí pedálu akcelerátora poriadne potrápiť ruky vodiča. Volant má totiž tendenciu mierne bojovať počas toho, ako sa pneumatiky pretáčajú na vozovke. Následne sa však zahryznú a auto vystrelí ako šíp z luku. No a presne toto je niečo, čo autu zostalo po elektrickom MINI JCW Cooper E. A nielen to!

Ak totiž obe autá porovnám aj z hľadiska spotreby, zistím, že tých približne 100 kilogramov hmotnostného rozdielu nemalo až taký dopad na spotrebu. Jediným zásadným rozdielom bolo počasie. Zatiaľ čo Cooper som testoval v relatívne priaznivých dvadsiatkach, Aceman som mal v chrumkavých tridsiatkach. Teda klimatizácia na elektrickom „ese“ dostala podstatne viac zabrať. Hodnoty spotreby pritom nie sú zlé. Sú vyslovene porovnateľné s inými autami, ktoré majú nižší výkon a pritom nemajú vôbec také schopnosti ako MINI.

Oplatí sa kúpiť MINI JCW Aceman E?

Asi vám je už jasné, že recenzia na toto auto nemôže mať negatívny záver. Možno by autu prospelo o niečo výkonnejšie nabíjanie. Pretože špičkový výkon 95 kW pri nabíjaní jednosmerným prúdom je dnes už naozaj málo. Avšak priebeh kriviek je veľmi slušný a vo všeobecnosti sa na nabíjačke nezdržíte viac ako treba. To, že má dojazd len nejakých 300 kilometrov na jedno nabitie, je daňou za akumulátor s kapacitou 54,2 kWh. Nebral by som to nijako tragicky, pretože hlavným útočiskom tohto auta je najmä mesto a tam väčšinou býva nabíjačiek viac než dosť. Ale čo si teda o elektrickom Acemanovi myslieť?

Ide o model určený pre ľudí, ktorým je Cooper príliš tesný, no chcú jeho jazdné vlastnosti a prejav. Aceman ako Cooper vo väčšom oblečení je však skvelým príkladom, že aj nafúknuté auto môže mať rovnaké vlastnosti ako jeho menšia verzia. Preto si myslím, že môžem s britským pokojom vyhlásiť, že tento hyperaktívny Brit nedisponuje len tradičným suchým humorom, ale dokáže ponúknuť dávku zážitkov, ktoré si určite zapamätáte na dlhú dobu!

TIP: MINI Aceman nájdete aj na Autobazar.EU

Autor článku: David Hecl