Test: Dacia Jogger Extreme Hybrid 155 – Jeden z najlacnejších a najrozumnejších hybridov

Hybridné autá kedysi patrili medzi tie drahšie, ktoré sa dali na trhu kúpiť. Väčšinou sa na ne špecializovali japonské automobilky, no postupne sa klasický full hybrid dostal aj do Európy. Akýmsi pomyselným priekopníkom v tomto odvetví bol Renault. Francúzska automobilka už dlhšie ponúka full hybridnú techniku, ktorá je zaujímavá nielen z pohľadu spotreby, ale aj techniky, ktorú ponúka. Navyše sme sa aktuálne dostali do štádia, kedy sa technika z Renaultu plnohodnotne premietla aj do lacnejšej Dacie. Jej rodinne orientovaný model Jogger patrí medzi autá, ktoré sa nesnažia zaujať komplikovanou filozofiou alebo úžasnými vlastnosťami. Ide hlavne o funkčné auto a tak by trh mal pristupovať aj k ponuke jeho motorizácií, ktorej vrchol sa dnes označuje ako Hybrid 155.

Nie je to novinka, no hybrid stojí za pozornosť

Ak sa pozrieme na samotný model Jogger, tak asi nikoho neprekvapí, že to nie je žiadna novinka. Pravdou však je, že lacný Rumun prešiel pred časom modernizáciou, ktorá doň priniesla viacero moderných bezpečnostných prvkov. V prvom rade by som sa však rád zameral na úplne nový hybrid, ktorý dokazuje, že môže byť plnohodnotnou náhradou za naftový pohon.

Pod označením Hybrid 155 sa totiž neukrýva marketingové označenie mild hybridu či možnosť spaľovania LPG či CNG. Nie. Niektoré automobilky z takejto hry slov už vyrástli, zatiaľ čo niektoré sa s týmto stále zahrávajú. Dacia Jogger Hybrid 155 totiž vďaka Renaultu dostala skutočne plnohodnotný full hybrid.

Základ tvorí nová ATMOSFÉRA!

Hybrid 155 používa nový 1,8-litrový benzínový štvorvalec s výkonom 109 koní. Spaľovací motor tu však nie je samostatne. Dopĺňajú ho hneď dve elektrické jednotky. Hlavný elektromotor má na palube Dacie Jogger výkon 49 koní a druhý, slabší, elektromotor slúži ako vysokonapäťový štartér-generátor. Súčasťou systému je aj trakčná batéria s kapacitou 1,4 kWh a napätím 280 V. Celkový systémový výkon dosahuje približne 155 koní.

V dnešnej dobe by sa mohlo zdať, že kapacita batérie nepôsobí veľkolepo. Je to pravda, avšak vzhľadom na logiku a uzavretosť full hybridného pohonu je to dostačujúce. Zaujímavosťou pohonu je jeho relatívne dobrá predvídateľnosť. Dvojica elektromotorov pritom veľmi dobre dopomáha atmosférickej jednotke, ktorá, povedzme si úprimne, nepatrí medzi najvýkonnejšie. Viem si dokonca predstaviť, že pokiaľ by auto nemalo elektrickú podporu, asi by som ho len s ťažkosťami niekomu vedel odporučiť. Našťastie sa o tom nemusíme ani baviť, pretože hybridný systém funguje skutočne dobre.

Najväčší zmysel má v meste

Práve mestská premávka najlepšie ukazuje, prečo Dacia do Joggera tento pohon vôbec nasadila. Rodinné auto často nejazdí len dlhé diaľničné trasy. Mnoho kilometrov absolvuje v meste, pri rozvoze detí, dochádzaní do práce, státí v kolónach alebo krátkych presunoch, kde spaľovací motor pracuje v menej výhodných podmienkach. Ide teda o bežné podmienky, ktoré musí absolvovať auto určené na prácu, nie na parádu.

Full hybrid v takýchto situáciách pomáha tým, že časť rozjazdov a jazdy pod nižším zaťažením zvládne elektricky. Dacia uvádza, že v meste môže hybridná sústava umožniť až 80 % jazdy v elektrickom režime. Toto číslo je však trošku nereálne. Ak by som zobral dáta z testu, tak mi to vychádzalo približne tak, že som asi 60 % mestských kilometrov urobil čisto na elektrinu. V meste je teda spaľovací motor skôr doplnkom, než hlavným prvkom pohonu. Jogger si navyše dokázal veľmi dobre manažovať rekuperovanie a tak sa mi za celý čas stalo asi len trikrát, že som skutočne pocítil, že motor pracuje na tom, aby dobil inak vyšťavený akumulátor.

Najzaujímavejšia časť nie je motor, ale prevodovka

Ak už ste niekedy počuli o hybridoch od Renaultu, nasledujúce riadky vás asi nijako zásadne neprekvapia. Najzaujímavejším prvkom celého auta nie je ani tak to, že má elektromotor, či nový atmosférický štvorvalec. Ťažisko systému je multimódová automatická prevodovka. Tá kombinuje prevody pre spaľovací motor a elektrickú časť pohonu. Spaľovacia jednotka má k dispozícii štyri prevodové stupne a elektrická časť ďalšie dva. Systém pracuje bez klasickej spojky, čo je pri tomto riešení zásadné. Auto sa rozbieha elektricky a podľa potreby pripája spaľovací motor.

Ak sa však pozrieme na auto ako celok, nemožno opomenúť ani spaľovaciu jednotku. Ide o 1,8-litrový atmosférický motor s priamym vstrekovaním benzínu, ktorý vznikol priamo pre použitie v hybridných sústavách, nie ako bežný samostatný spaľovací motor dodatočne doplnený elektromotorom. Samotný agregát váži približne 100 kg, dosahuje výkon 80 kW, a krútiaci moment 172 Nm. Zaujímavý je najmä tým, že pracuje v Atkinsonovom cykle, ktorý uprednostňuje účinnosť pred maximálnym výkonom. V praxi to znamená, že motor sa nesnaží byť čo najvýbušnejší v nízkych otáčkach, ale má pracovať úspornejšie v režimoch, kde mu pomáha elektrická časť pohonu. Nový je aj z pohľadu pôvodu, pretože ide o jednotku vyvinutú v R&D centre v Bukurešti, pričom jej výroba prebieha v závodoch Valladolid a Bursa. Motor zároveň spĺňa emisné normy Euro 6E-bis aj pripravované Euro 7.

Vie si zahučať…

Moderný motor však má aj nejaké svoje muchy. Nie sú to zásadné nevýhody, skôr len postrehy z testu. Nedalo sa nevšimnúť, že ide o pohon dvoch tvárí. Na jednej strane je kultivovanosť a tichý chod, no na strane druhej je občas motor dosť počuť. Hlučnejší prejav sa dostaví hlavne v už spomínaných situáciách, keď je batéria takmer vybitá a spaľovacia jednotka naplno preberá úlohu generátora energie a výkonu naraz. Vtedy som do kabíny počul možno viac zvukov spod kapoty, než by som chcel.

Na druhú stranu som bol však až mierne šokovaný na diaľnici. Nehovorím teraz o zvukovom prejave. Stalo sa mi totiž viackrát, že motor na diaľnici jednoducho vypol a aj v rýchlosti nad 110 km/h bolo auto poháňané čisto elektricky. Je pravda, že sa tak stalo hlavne v momente, keď som dal nohu z plynu, no pri opätovnom zošliapnutí pedála nedošlo k okamžitému nakopnutiu klasického motora. Jeho úlohu nakrátko prevzal elektromotor až do momentu, kedy batéria nehlásila riadiacej jednotke nízku kapacitu. Následne sa pridal k slovu benzínový agregát a všetko pokračovalo tak, ako som zvyknutý.

…ale nepýta veľa

Celkovo som bol príjemne prekvapený keď som si robil finálny prepočet jazdy na elektrinu v porovnaní s jazdou na benzín. 49,74 % kilometrov som totiž dokázal prejsť kompletne elektricky. To znamená, že malá trakčná batéria využila svoj potenciál naplno a to nielen v meste, ale aj mimo neho a dokonca aj na diaľnici. Samozrejme sa to odrazilo aj na spotrebe.

V meste to bolo 4,8 l/100 km, mimo neho a diaľnice sa odber benzínu ustálil na hodnote 4,4 l/100 km a diaľnica bola v mojom prípade za 7,6 l/100 km. Čo sa týka samotných hodnôt, nie je to najhoršie a to najmä z pohľadu prevádzky mimo mesta a diaľnice. Celkovo počas testu dosiahla spotreba rovných 5 litrov na 100 kilometrov.

Trochu iný pohľad na Daciu Jogger

Samotný Jogger som testoval prakticky hneď po tom, čo prišiel na náš trh. Písal sa vtedy myslím, že rok 2023. Po troch rokoch som sa teda opäť dostal za volant mierne modernizovanej verzie a musím povedať, že z praktickej stránky sa nezmenilo asi nič. Naopak mi prišiel Jogger o niečo komfortnejší, ako to bolo pri mojom prvom teste. Ide hlavne o nastavenie podvozku. V minulosti som mal totiž pocit, že Jogger je tak trochu klonom Sandera. Podvozkovo fajn, ale akosi sa mi to nehodilo k tomuto autu. Je pravdou, že obe autá stoja na rovnakej platforme, no istým spôsobom tvrdosť hatchbacku som nepovažoval za silnú stránku veľkého 7-miestneho rodinného MPV.

Teraz je však Jogger prekvapivo pohodlným autom. Na ceste pekne drží stopu a akosi sa zbavil aj toho hatchbackovského charakteru. Z tohto pohľadu teda Jogger chválim. Na druhú stranu musím povedať, že riadenie auta mi prišlo príliš tupé. Obrovský volant, ktorý Dacia dlhodobo využíva vo svojich modeloch spôsobil, že hlavne okolo stredovej polohy bolo auto vyslovene hluché na pokyny od volantu. Je to škoda, pretože viem, čo tento podvozok dokáže, tak nerozumiem úplne cieľu automobilky tak „stupiť“ riadenie. Pritom by stačilo ho urobiť o niečo viac tuhším a všetko by sa vyriešilo.

Už má aj asistenty 

Ďalším prvkom modernizácie je bohatšia ponuka asistenčných systémov. Práve v tejto oblasti Dacia v minulosti výrazne zaostávala za konkurenciu a dostávala zlé známky v hodnotení Euro NCAP. Aktívna bezpečnosť totiž už dnes nie je len „nice to have“, ale stala sa povinnosťou. Preto je paradoxom, keď prvky aktívnej bezpečnosti vodiča viac rozčuľujú ako mu pomáhajú. A to bol prípad testovaného Joggera. Už po prvých kilometroch s nasadenými polarizovanými okuliarmi som zistil, že autu sa páčiť nebudú a dá mi to vyslovene najavo.

Neustále som tak bojoval s hláškou monitora bdelosti, ktorá kompletne prekrývala údaje na digitálnom prístrojovom paneli. Pritom paradoxom bolo, že som túto možnosť v ponuke My Sense vypol, no aj tak sa neustále hlásila o slovo. Ďalej zásahy do riadenia akosi nereflektovali skutočnosť. Je fajn, že Dacia má už k dispozícii udržiavanie v pruhoch, no určite by si to zaslúžilo viac dotiahnuť do dokonalosti. Rovnako tak aj núdzové brzdenie, ktoré bolo vyslovene unáhlené a asi dvakrát sa mi stalo, že auto dalo jasne najavo, že hrozí nehoda aj keď som bol dosť ďaleko od auta predo mnou. Senzorika totiž reagovala vyslovene prehnane.

Čo viac dodať k Dacia Jogger Extreme Hybrid 155?

Je fajn, že Dacia priniesla do sveta lacných áut hybridný pohon. Nie je pritom žiadnym tajomstvom, že ním nechce osloviť len rodiny, ale aj taxislužby. Veď koniec-koncov, v Barcelone je hybridných Joggerov pomaly rovnaké množstvo ako papagájov druhu mních šedý. Preto by som nechcel generalizovať, že auto je také alebo onaké. Ide totiž o model, ktorý si človek kupuje z rozumu, nie zo srdca.

Ak teda chcete spoľahlivé auto do práce či na krátke jazdy s rodinou, nebojte sa ho. Dávajte si však pozor na prehnané očakávania. Nehovorím, že Jogger je zlý. To vôbec nie. Ide skôr len o to, že má slabé stránky, ktoré tu s ním budú, a nič na tom nezmení ani softvérová aktualizácia. Motoricky sa však verzia Hybrid 155 náramne vydarila.

TIP: Dacia Jogger nájdete aj na Autobazar.EU

Autor článku: David Hecl