TEST Hyundai Tucson Hybrid FL 1.6 T-GDi 6AT 4×4 Style: Je hybrid skutočne plnohodnotnou náhradou za naftu?

Hyundai Tucson patrí medzi autá, ktoré nikomu netreba predstavovať. Ešte donedávna sa tento model dal považovať za akéhosi trendsettera v segmente kompaktných SUV. Najmä jeho tretia generácia patrila medzi extrémne silných hráčov, na čo s odstupom času nadviazala aj štvrtá verzia s poriadne kontroverzným dizajnom. To sa však bavíme o roku 2020 a za ten čas sa toho veľa zmenilo. Hyundai Tucson prešiel modernizáciou a na našom trhu sa ponuka motorizácií riadne rozšírila. Okrem benzínu či nafty tak Tucson ponúka aj hybridný či dokonca plug-in hybridný pohon. Z tohto pohľadu tak ide o najvšestrannejšie auto danej kategórie na našom trhu. Mnoho ľudí ho má dnes rado práve vďaka odvážnemu dizajnu a veľmi dobre nastavenej hodnote za peniaze. Aj preto som od jeho hybridnej verzie po modernizácii očakával relatívne veľa.

Po týždňovom teste však musím povedať, že tentokrát zostali moje dojmy zmiešané. Hyundai Tucson síce stále robí veľa vecí dobre, no v niektorých oblastiach už jednoducho nepôsobí tak presvedčivo ako kedysi. Poďme teda pekne postupne…

Tip: Hyundai Tucson Hybrid nájdete aj na Autobazar.EU

Výkonu na rozdávanie

Hneď v úvode poviem, že v recenzii sa nebudem venovať dizajnu auta. 6 rokov na trhu je dostatočne dlhá doba na to, aby si každý urobil svoj názor alebo, aby toto kompaktné SUV každý aspoň raz na ceste stretol. Skôr sa zameriam na technické aspekty auta a na to, ako sa mi s ním za tých 7 dní žilo.

Ako už názov auta samotného napovedá, pod kapotou pracuje hybridná sústava postavená na prepĺňanom benzínovom štvorvalci 1.6 T-GDi. Ten dopĺňa elektromotor umiestnený v prevodovke, ktorý je napájaný z malej trakčnej batérie. Hyundai uvádza celkový systémový výkon na úrovni 158 kW, teda 215 konských síl. No a povedzme si to tak, ako to je. To veru na auto tejto triedy nie je až tak málo. Navyše motor sa stará o pohon všetkých kolies a to nie moderným hybridným spôsobom. Ak je to potrebné, systém vie presmerovať až polovicu výkonu na zadnú nápravu.

Na papieri tak ide o veľmi solídnu konfiguráciu, ktorá by mala bez problémov zvládať každodenné jazdenie a aj svižnejšie tempo. Hyundai navyše stále používa klasickú 6-stupňovú automatickú prevodovku, čo je v triede klasických full-hybridov skôr rarita. Väčšina konkurencie z Japonska totiž siaha po e-CVT riešeniach.

Hybrid ako alternatíva k nafte? Pozor na to…

V praxi má toto riešenie svoje výhody. Tie spočívajú aj v prejave auta. Tí z vás, ktorí sú skôr zvyknutí na klasický prejav než na tradičný vysávačový zvuk prevodoviek CVT, to určite ocenia. Hyundai Tucson Hybrid navyše nepôsobí tupo a reakcie na plyn sú prirodzenejšie. Z minulosti mám skúsenosti s tým, že prevodovka DCT pri modeloch Hyundai a Kia často váhala a jej práca nebola taká hladká ako pri ostatných typoch prevodoviek od konkurencie. Tu je to však inak. Tucson Hybrid nepoužíva dvojspojkovú prevodovku, ale klasický 6-stupňový automat.

Aj vďaka tomu, že sa pri rozjazdoch opiera najmä o elektromotor, pôsobí celý hybridný systém hladko a bez väčších zaváhaní. Pri bežnej jazde ide o veľmi príjemný celok, ktorý neruší a funguje presne tak, ako by ste od moderného auta očakávali. Pohon všetkých štyroch kolies navyše pracuje tak, že väčšinu času ide výkon primárne na predné kolesá. To vo finále pozitívne vplýva na spotrebu, ktorá je mimo diaľnice na auto tohto typu skutočne príjemná.

Menší problém však cítim hlavne pri vyššom tempe, prípadne pri vyššom zaťažení. Vtedy sa začnú ukazovať slabšie stránky. Spaľovací motor sa často dostáva do vyšších otáčok, kedy sa ozýva výraznejšie, než by som čakal. Hluk preniká do kabíny a celkový prejav stráca na kultivovanosti. Pri dynamickej jazde tak Tucson nepôsobí tak uhladene, ako by si zaslúžil.

Mesto a okresky v poriadku. No čo tá diaľnica?

Hybridný pohon je pre mnohé automobilky akousi náhradou za tradičnú naftu. Síce hyundai stále ponúka aj motor 1,6 CRDi, no je možné, že aj kórejská automobilka v budúcnosti naftu z ponuky úplne vyhodí. Preto by sa dalo logicky od hybridu očakávať, že minimálne spotrebou bude niekde na úrovni obľúbených dieselových jednotiek. V mnou testovanom aute to tak aj bolo, no len do určitej miery. V mestskej premávke som jazdil za približne 6,9 l/100 km, čo je na SUV tejto veľkosti veľmi dobrý výsledok.

Podobne dobre si Tucson počínal aj mimo mesta. Kombinácia okresiek a dedinských úsekov znamenala spotrebu okolo 6 litrov na 100 km. Tu systém funguje čisto a logicky. Často využíva elektrickú energiu a spaľovací motor tu pracuje efektívne bez vysloveného preťažovania, takže výsledkom je rozumná spotreba.

Zlom však prichádza na diaľnici. Pri ustálenej diaľničnej rýchlosti sa spotreba vyšplhala na 10,1 l/100 km. To je hodnota, ktorá už jednoducho nezodpovedá očakávaniam od hybridu. Dôvodom môže byť samotná koncepcia hybridu s klasickou 6-stupňovou automatickou prevodovkou, pri ktorej na diaľnici preberá hlavnú úlohu spaľovací motor. Spaľovací agregát v hybridnom systéme preberá hlavnú úlohu s tým, že podľa grafiky pohonu sa časť jeho výkonu presmerovala aj na dobíjanie batérie. Výsledkom je teda spotreba, ktorá sa blíži klasickému benzínovému SUV, nie SUV s hybridom pod kapotou.

Komfort a istota bez prekvapení

Na druhej strane je tu podvozok, ktorý robí presne to, čo od neho očakávate. Nič nepokazí, no ani vás nijako zvlášť nenadchne. Jednoducho ide o klasický podvozok, ktorý by väčšina slovenských vodičov preferovala pred nemeckou strohosťou či francúzskou živosťou. Dalo by sa to považovať aj za akýsi zlatý stred.

V kombinácii s 18-palcovými kolesami s pneumatikami s rozmerom 235/55 R18 pôsobí auto príjemne vyvážene. Dokáže slušne filtrovať nerovnosti, no zároveň si zachováva istotu v zákrutách a nepôsobí rozkolísane ani pri svižnejšej jazde.

Na okreskách drží stopu a ako vodič som mal z auta celkovo dobrý pocit kontroly. Nejde pritom o športové SUV, ale to od neho ani nikto neočakáva napriek vyššiemu výkonu. Celkovo by som podvozok hodnotil pozitívne. Nepriniesol žiadne nepríjemné prekvapenia a splnil všetko, čo od auta tohto typu chcete. Nebál by som sa ho vziať ani do ľahšieho terénu. Auto má totiž všetky predpoklady, aby vás dokázalo zobrať na rodinný výlet aj mimo spevnených ciest. Treba si však dať pozor na podklad, prípadne na pneumatiky. Pretože skôr ako narazíte na limity pohonu či podvozku, dobehnú vás limity priľnavosti.

Digitalizácia s rozumom, až na jednu vec

Pozitívne hodnotím aj prístup k asistenčným systémom. V dobe, keď mnohí výrobcovia tlačia všetko do displejov a iní sa zasa vracajú k hardvérovým tlačidlám, ide opäť o akúsi zlatú strednú cestu. Ak som ich vypol, auto ich jednoducho rešpektovalo a nezasahovalo do jazdy. V čase, keď mnohé autá vodiča neustále korigujú, ide o príjemný detail, ktorý zvyšuje komfort každodenného používania.

Hyundai Tucson sa po modernizácii posunul v digitalizácii na vyššiu úroveň. Centrom palubnej dosky je dvojica 12,3-palcových displejov s už dobre známym systémom značky Hyundai. Nemám voči nemu žiadne zásadnejšie výhrady. Naopak benefitom je, že po rokoch sa tu konečne objavuje plnohodnotné bezdrôtové prepojenie CarPlay. Tiež potešilo aj akési hybridné prevedenie ovládacích prvkov. Tie hlavné sú síce po novom dotykové, no sú umiestnené na samostatnej konzole. Takže ich máte stále po ruke a nemusíte zbytočne loviť v dotykovom menu systému. To sa týka aj deaktivácie asistenčných systémov a výstrah, ktoré vo väčšine viete deaktivovať jedným, nanajvýš dvoma kliknutiami.

Ak mi však niečo skutočne vadilo, bol to asistent núdzového brzdenia. Z nejakého dôvodu mal prehnané reakcie aj v momente, keď bol nastavený na najnižšiu citlivosť. Stačilo, že som sa k autu predo mnou približoval normálnou rýchlosťou, no s vedomím, že s brzdením nemám problém, a systém automaticky zasiahol. Najprv skutočne výrazným a prekvapivým vysokým tónom, ktorý dokázal znepríjemniť čas za volantom a niekedy dokonca aktívne zasiahol do riadenia. A to všetko v bežnej mestskej premávke. Na toto by si mali dať budúci majitelia veľký pozor.

 Nesklamal

Hyundai Tucson síce stále ponúka moderné rozhranie a slušnú výbavu, no celkový dojem už nepôsobí tak hodnotne ako kedysi. Pri porovnaní s Kia Sportage, ktorú som mal možnosť vidieť nedávno pri príležitosti testu kolegu Erika Stríža, pôsobí Tucson o triedu menej prémiovo. Niektoré materiály sú tvrdšie, menej príjemné na dotyk a celková atmosféra interiéru je akási prázdna. Nejde pritom o jeho dielenské spracovanie. To je na vysokej úrovni. Skôr ma mrzí nižšia kvalita použitých materiálov.

Pri cene okolo 39-tisíc eur by som očakával o niečo vyšší štandard. Nejde o zásadný problém, ale skôr o súbor menších detailov, ktoré spolu vytvárajú menej prémiový pocit. Podobne rozpačité dojmy vo mne zanechal aj druhý rad sedadiel. Pri mojom nastavení vodičovho sedadla som mal „sám za sebou“ skôr priemerný priestor na kolená. Pocitovo som sa cítil mierne stiesnene, čo nie je ideálne pri rodinnom SUV. Na druhú stranu si však myslím, že s detskými sedačkami vzadu by nemal byť najmenší problém.

Hyundai Tucson Hybrid je stále horúcim artiklom

Napriek niektorým negatívnym postrehom viem, že Hyundai Tucson Hybrid stále patrí medzi skvelé rodinné SUV. Ponúka komfortný podvozok, slušne fungujúci hybrid a dobrú dávku rozumných technológií. Ostatne, dnes si už Hyundai Tucson nekupujete s tým, že neviete do čoho idete. Je to auto rokmi overené stovkami tisíc zákazníkov po celom svete. A také množstvo ľudí sa nemôže mýliť.

Hyundai Tucson Hybrid 4×4 Style je stále veľmi schopné rodinné SUV, ktoré vie ponúknuť kultivovanú každodennú prevádzku, istý podvozok a rozumnú dávku technológií. Lenže kým kedysi pôsobil ako etalón triedy, dnes už skôr pripomína dobre známe meno, ktoré medzitým predbehla časť konkurencie. Najviac to cítiť na diaľničnej spotrebe, prejave motora vo vyšších otáčkach, kvalite niektorých materiálov v interiéri a slabších svetlách. Tucson preto nie je zlou voľbou. Už to však nie je ani taká jasná voľba ako kedysi.

TIP: Jazdené Hyundai Tucson nájdete na našom bazáre

Autor recenzie: David Hecl