Clá nestačia, na stole je expliticný zákaz výroby áut čínskymi automobilkami

Automobilový priemysel v Spojených štátoch čelí existenčnej otázke, ktorá rozdeľuje Biely dom a zákonodarcov. Kým prezident Donald Trump vidí v čínskych investíciách príležitosť na tvorbu pracovných miest, senátori upozorňujú na fakt, že povolenie výroby čínskych vozidiel priamo v USA by mohlo znamenať definitívny koniec pre tradičné americké značky. Táto téma rezonuje v čase, keď sa globálny trh zmieta v cenovej vojne, ktorú diktujú štátom dotovaní výrobcovia z Ázie.

O téme informuje TASR, ktoré cituje správu agentúry Reuters.

Podľa dostupných informácií senátori Tammy Baldwinová, Elissa Slotkinová a Chuck Schumer adresovali prezidentovi ostrý list. Ich cieľom je nielen zamedziť priamej výrobe v USA, ale aj zablokovať dovoz vozidiel, ktoré čínske firmy montujú v Mexiku alebo Kanade s cieľom vyhnúť sa prísnym colným bariéram.

Prečo stopercentné clá nestačia?

Spojené štáty už v súčasnosti uplatňujú na čínske automobily drakonické clá vo výške približne 100 %. Napriek tomu zostáva riziko vysoké.

Čínski giganti ako BYD alebo MG totiž disponujú takými nízkymi výrobnými nákladmi, že etablovaným značkám sú schopní konkurovať aj po započítaní ciel.

Strategickým krokom Číny je však lokalizácia výroby v krajinách s dohodami o voľnom obchode (USMCA), čím by sa clá legálne obišli.

Senátori vo svojej výzve zdôrazňujú, že ak Čína získa prístup na americký trh cez domáce fabriky, získa tým „neprekonateľnú ekonomickú výhodu“. Americkí výrobcovia, ktorí zápasia s vysokými nákladmi na transformáciu k elektromobilite a silnými odbormi, by takémuto tlaku nedokázali čeliť. Hrozba zániku pracovných miest v Detroite je tak reálnejšia než kedykoľvek predtým.

Komentár portálu Autobazar.EU: Čína je bezpečnostný otáznik

V kontexte amerických obáv nejde len o peniaze a trhový podiel. Moderné automobily, najmä tie inteligentné a elektrické, sú v podstate „smartfóny na kolesách“. Sú vybavené senzormi, kamerami a neustálym pripojením na cloud. Existuje opodstatnená obava, že čínske vozidlá by mohli slúžiť na masívny zber dát o infraštruktúre a pohybe obyvateľstva, čo je v priamom rozpore so záujmami národnej bezpečnosti USA.

Podobné snahy o reguláciu vidíme aj v Európe, hoci Brusel zvolil o niečo diplomatickejšiu cestu antisubvenčných ciel. Viac o tom, ako čínska ofenzíva mení pravidlá hry, sme písali v článku o zavádzaní ciel na čínske elektromobily v EÚ. Pre nás je tento súboj rovnako dôležitý, pretože slovenský priemysel je priamo naviazaný na kondíciu európskych (a nepriamo aj globálnych) automobiliek.

Diverzifikácia ako jediná cesta k prežitiu

Kým Donald Trump v januári v Detroite vyhlásil, že „ak chcú prísť a postaviť závod, páči sa mu to“, odborná verejnosť ostáva skeptická. Skúsenosti z Európy ukazujú, že čínske investície často znamenajú len montážne haly s nízkou pridanou hodnotou, zatiaľ čo výskum, vývoj a kľúčové zisky ostávajú v Číne. Racionálna podpora elektromobility nesmie znamenať likvidáciu domáceho priemyslu.

Riešením pre USA, ale aj pre Európu, je zachovanie diverzifikácie pohonov. Tlak na okamžitú a totálnu elektrifikáciu totiž otvára dvere práve Číne, ktorá ovláda dodávateľské reťazce batérií. Udržanie cenovo dostupných spaľovacích a hybridných vozidiel v portfóliu západných značiek je preto nielen ekonomickou, ale aj strategickou nevyhnutnosťou pre zachovanie priemyselnej suverenity.

VIDEOTEST DACIA BIGSTER HYBRID (Bez komentára)