Test: DS Automobiles N°4 Hybrid 145 eDCT6: Konkurent Audi A3, BMW 1, Mercedes Triedy A s trojvalcovým motorom

Bežný motorista, respektíve fanúšik áut, by pri výzve na vymenovanie európskych prémiových značiek pravdepodobne v prvom rade zablúdil do Nemecka, následne do Veľkej Británie a Talianska. Overené klasiky ako BMW, Audi, Mercedes-Benz, Jaguar, Alfa Romeo alebo Land Rover napadnú na prvú azda každému. Pritom však len málo ľudí vie, že aj Francúzsko má svoju vlastnú prémiovú automobilku. Teda aspoň tak sa uvádza na webovej stránke dsautomobile.sk. V popise tabu danej stránky totiž vyslovene stojí „Francúzske prémiové autá“. O tom, že ide o skutočnú prémiu, sa ma pokúsil presvedčiť model DS Automobiles N°4 Hybrid 145 eDCT6 so základným motorom pod kapotou.

Zmena mena

Skrátene DS N°4 viacerí z vás poznajú pravdepodobne pod názvom DS4. Presne takto sa totiž model volal do príchodu modernizácie v roku 2025. Samotný facelift bol pritom navonok len decentným, no urobil zásadné zmeny v ponuke motorizácií. Poďme sa teda spoločne pozrieť na to, čo sa zmenilo a ako DS N°4 naozaj jazdí.

Prvý letmý pohľad mi toho veľa nenapovedal. Počas preberania auta som mal možnosť prehodiť zopár slov so zástupcom značky. Zhodli sme sa, že modernizácia je navonok skutočne minimalistická. Aby som uviedol veci na pravú mieru, novinkou je masívnejšia predná maska chladiča, ktorá má po novom LED elementy prepájajúce hlavné skupinové svetlomety s podsvieteným logom automobilky. Menšou zmenou si prešiel aj dizajn svetiel a ich svetelná grafika v rámci technológie MATRIX LED.

Nenápadný facelift

Na svetlá nemôžem povedať, že by boli zlé. Majú celkom čisté podanie lúča a priestor pred autom presvetľujú primerane. Avšak samotné prepínanie MATRIX elementov a tým aj vyrezávanie okolitých áut malo nejaké drobné muchy. Svetlá niekedy reagovali s oneskorením a ani ich výkon v diaľkovom režime nebol oslnivý. Musím ale pochváliť, že pri vyrezávaní sa svetlá správali prirodzene a nedochádzalo k zbytočnému a navyše agresívnemu blikaniu, ako to býva zvykom pri podobnom type osvetlenia.

Následne sa drobné zmeny udiali aj na zadku auta. Azda tou najväčšou je absencia loga značky. To nahradil nápis DS AUTOMOBILES tiahnuci sa cez celú šírku veka batožinového priestoru. Ide o decentnú zmenu, ktorá navyše s veľmi podareným fontom pôsobí honosne. Pod týmto nápisom v strede sa nachádza názov auta. A to je všetko. Žiadne označenia výbavy, motorizácií či iných prvkov. Zmizli taktiež aj imitácie koncoviek výfukov. Tie sú po novom zakomponované do kontrastného difúzora a samotné koncovky sú ukryté pod nárazníkom.

Jednoduchší interiér a lepší softvér

To je všetok výpočet zmien navonok. Vo vnútri sa modernizácia prejavila najmä v zjednodušení ovládania. Zo stredovej konzoly zmizol tretí displej určený na ovládanie infotainmentu. Teraz má DS N°4 len centrálny panel zábavno-informačného systému a digitálny prístrojový štít. No a samozrejme aj head-up displej, ktorý síce premieta informácie na čelné sklo relatívne v dobrej výške, no u mňa stále platí, že táto technológia je počas testov vypnutá. Teda pokiaľ nedisponuje pokročilými funkciami rozšírenej reality.

Prečesanie možností ovládania sa mi pomerne ťažko hodnotí. Nemal som totiž možnosť vyskúšať si ovládanie v aute pred modernizáciou. Musím však povedať, že po rokoch karhania dokázal koncern Stellantis postaviť konečne dobrý softvér. Áno, stále sa v ňom nájdu chyby, no už ide o systém, za ktorý sa po drobných dizajnových úpravách nemusí hanbiť ani prémiová automobilka. Avšak jedna vec sa paradoxne stále nezmenila.

Keď sa infotainment rozhodne reštartovať

Situáciu, ktorú popíšem, som zažil počas testu aj v Peugeote 208, následne v Peugeote 2008 ale napríklad aj v Citroëne C5 Aircross. Nejde teda o problém konkrétneho kusu, ale skôr o niečo systémové, na čo sa mi sťažovali aj iní majitelia áut daného koncernu. Počas testu na diaľnici sa mi totiž stalo, že sa celý interiér jednoducho vypol. Pripájate sa do pomerne hustej premávky a zrazu vám všetko v aute zhasne. Situácia to nebola príjemná aj preto, lebo som nevedel o čo presne ide. Či ide len o chybu systému infotainmentu, alebo sa zhasne aj niečo iné. Našťastie sa po asi minúte tápania auto reštartovalo za jazdy a všetko naskočilo späť. Ocenil by som však, keby sa mi podobné veci v autách Stellantisu nedejú.

Kvalita materiálov ako silná stránka

Čo však musím oceniť na DS N°4 je továrenské spracovanie vnútrajšku. Priznám sa, že som nečakal, že tu nájdem pomerne dobrú ponuku materiálov prepojenú s kvalitným lícovaním a bez nevkusného vŕzgania. Páčilo sa mi použitie mikrovlákna Alcantara na obložení palubnej dosky, sedadlách a výplniach dverí. Najmä kontaktné plochy mali neprémiové materiály eliminované na nutné minimum. A to nebýva zvykom ani pri Nemcoch.

Sedadlá ma navyše pohltili typickým francúzskym komfortom spojeným s viacerými možnosťami masáže. A to sa týka oboch predných kresiel. Ich tvarovanie je navyše solídne spracované, takže ani pri rýchlej jazde v nich nelietam a taktiež po hodinách za volantom nevychádzam z auta rozbitý, ako slovenské cesty.

Francúzsky komfort bez kompromisov

Podobnú situáciu zažívam aj na zadnej lavici. Tu síce mám nad hlavou o niečo menej miesta v dôsledku tvarovania karosérie, avšak nie je to nič kritické. Sedák má primeranú dĺžku a operadlo zase príjemný sklon. Zadná lavica navyše ponúka dostatok priestoru aj pred kolenami, čiže ani manipulácia s detskou sedačkou nebude väčším problémom. Na ten môžete naraziť azda len pri nakladaní väčších predmetov do kufra. Jeho kapacita 430 litrov je pre bežné jazdenie dostatočná, ale na väčšiu dovolenku to bude len s ťažkosťami. Ide však o hodnotu, ktorá je v danej triede skôr priemerom než nevýhodou.

Mild-hybrid, ktorý sa hrá na hybrid

Zopár nasledujúcich odsekov by som venoval aj pohonu. Ako som už uviedol, tu sa odohrali azda najväčšie zmeny. V zásade platí, že model DS N°4 sa zbavil klasických spaľovacích agregátov bez elektrifikácie. To znamená, že pod kapotou už vôbec nefiguruje diesel a benzín je zastúpený minimálne mild-hybridným systémom. A v tom práve spočíva paradox názvu. Auto sa oficiálne volá DS Automobiles N°4 Hybrid 145 eDCT6. Hybrid pritom neoznačuje klasický uzatvorený samodobíjateľný systém ako poznáme napríklad z japonských áut. Ide o 48-voltový elektromotor, ktorý je zakomponovaný do prevodovky.

Je pravdou, že auto dokáže vďaka takejto architektúre prejsť zopár metrov čisto na elektrinu, avšak nenazval by som to vyslovene hybridom. Dôvodom je, že spoločnosť od pojmu hybrid automaticky očakáva jazdu na elektrinu v jednotkách kilometrov, čo v tomto prípade bohužiaľ nie je pravda. Celý systém je navyše postavený na klasickom koncernovom trojvalcovom agregáte 1,2 PureTech s výkonom 100 kW a krútiacim momentom 230 Nm. Systémovo sa model DS N°4 Hybrid 145 dostáva 107 kW a totožný krútiaci moment 230 Nm. No a povedzme si úprimne, od prémiového auta asi nečakáte charakteristické hrkotanie trojvalca… Na obranu DS však musím povedať, že Stellantis tento motor používa aj v podstatne väčších autách, čo je z hľadiska ekonomiky dobré.

Jediná voľba

Samotný motor je potom spojený s dvojspojkovou prevodovkou eDCT6. Ide o jedinú voľbu, ktorú pri tejto motorizácii môžete dostať. Prevodovka patrí síce medzi už tie modernejšie s mokrými spojkami, no stále som mal pocit, že radenie niekedy váha a inokedy je dosť surové. Najmä pri prepínaní medzi elektromotorom a spaľovacou jednotkou som mal z času na čas pocit, že prevodovka dostáva pomerne zabrať. Inak vo vyšších rýchlostiach radí nepostrehnuteľne.

Elektromotor s výkonom 15,6 kW je umiestnený v prevodovke z pomerne logických dôvodov. Stellantis chcel týmto eliminovať náklady na vývoj a výrobu mild-hybridného systému a zároveň docieliť vyššiu efektivitu použitia elektromotora. Preto je elektrická jednotka k dispozícii nielen pri rozbiehaní, ale taktiež aj pri nízkych rýchlostiach a to najmä v mestskej premávke. V praxi sa teda mild-hybrid správa skôr ako hybrid, a preto možno aj ten názov.

V praxi veľa nepotrebuje

Z hľadiska spotreby sa pritom vo všetkých testovaných scenároch auto držalo pod hranicou 7 l/100km. V meste som jazdil na 6,9 l/100km, diaľnica si vypýtala 6,2 l/100km a kombinácia okresiek a dedín len 5,2 l/100km. Vo finále som sa tak dostal na priaznivých 6,3 l/100km. Ak by to však pre niekoho bolo stále priveľa, facelift pod kapotu priniesol aj plug-in hybrid s možnosťou elektrického dojazdu až 80 kilometrov. No a úplnú premiéru má elektrický pohon postavený na elektromotore s výkonom 157 kW s teoretickým dojazdom až 450 km.

Jazdí naozaj dobre

Jedna vec je spotreba, druhou je však samotná jazda. A musím povedať, že ani to nebolo zlé. Z hľadiska komfortu a odhlučnenia kabíny je citeľné, že Stellantis sa snaží DS presadzovať skutočne ako prémiovú značku. Či už ide o príkladnú zvukovú izoláciu kabíny alebo akustické sklá, v aute je proste ticho. Jediný moment, kedy vnímam zvýšený hluk od motora, nastáva, keď sa trojvalec dostane do vyšších otáčok. DS totiž malo v rámci modernizácie zapracovať aj na komforte jazdy s miernou modifikáciou geometrie a tlmičov.

Výsledkom je teda dobre jazdiace auto, ktoré sa zbavilo typického poskakovania svojich koncernových súrodencov. Na ceste sa správa sebavedome. Občas sa mi však stalo, že auto malo pri rýchlej zákrute tendenciu držať priamy smer. Vzhľadom na podmienky počas testu to však skôr pripisujem podkladu ako nastaveniu auta ako takého.

Má DS N°4 šancu uspieť v ťažkej triede?

Je teda DS Automobiles N°4 Hybrid 145 eDCT6 skutočnou prémiou? Akosi sa vo mne bijú dva svety. Na jednej strane tu mám skutočne dobré spracovanie, príkladný komfort a solídny podvozok, no na druhej strane tu je práve ten pohon. Osobne od auta za 41 790 eur očakávam niečo viac ako zvuk trojvalca spolu s jeho typickým prejavom. Viem pritom, že Stellantis má k dispozícii aj pomerne dobrý štvorvalec s objemom 1598 ccm, ktorý je koniec-koncov súčasťou plug-in hybridu. Možno by nebolo na škodu do budúcna zvážiť zjednodušenie takéhoto pohonu a vytvorenie skutočného hybridu s daným agregátom.

Preto by som to zhrnul nasledovne. DS N°4 je prémiovým modelom vzhľadom na svoju triedu. Jeho konkurencia je primárne Audi A3, BMW radu 1, Mercedes-Benz triedy A. Avšak vo všetkých prípadoch bude pravdepodobne ťahať za kratší koniec a to najmä so základným motorom a taktiež s prihliadnutím na kompletnú ponuku agregátov týchto modelov. Dielenským spracovaním sa však všetkým trom uvedeným autám minimálne vyrovnáva.

TIP: Jazdené DS4 nájdete na našom bazáre