Protihlukové steny na D4 R7 mali vydržať 100 rokov, po piatich sa rozpadávajú. Kto zaplatí účet za opravu?
Je to pýcha našej infraštruktúry alebo časovaná bomba? Projekt D4/R7, ktorý je výkladnou skriňou verejno-súkromného partnerstva (PPP), čelí vážnemu technickému fiasku. Oceľové výplne protihlukových stien, ktoré mali slúžiť generáciám, sú v katastrofálnom stave už po zopár rokoch prevádzky. Kto za to môže a kto zaplatí účet za opravu?

Keď sme pred pár rokmi testovali prvé úseky nového nultého obchvatu Bratislavy (D4/R7), oceňovali sme plynulosť a používanie moderných technických riešení. Dnes, len päť rokov po odovzdaní do užívania, sa ukazuje, že každý dobre mienený pokrok napokon nie je správnou cestou. Alebo v tomto prípade – nie všetko, čo vyzerá ako oceľ, je aj trvácne.
Podľa zistení kolegov z TV Markíza sú protihlukové steny na mnohých úsekoch doslova „na šrot“.

Životnosť storočie? Realita je 5 rokov
Pri stavbe diaľnic sa štandardne počíta so životnosťou mostov a kľúčových konštrukcií na desiatky rokov, často až na 100 rokov. Protihlukové steny nie sú výnimkou. Bežne sa využívajú materiály ako betón, hliník, plast či špeciálne upravené sklo. Na D4/R7 však koncesionár – spoločnosť Zero Bypass Limited – zvolil na mnohých miestach špeciálne upravenú oceľ, ktorú mala pokryť tenká vrstva korózie. Tá mala byť ochrannou vrstvou brániacou prenikaniu hrdze do vnútorných štruktúr materiálu.
Esteticky to možno nevyzerá najlepšie, ale malo ísť o ekologickejšie riešenie k zaužívaným riešeniam. Z technického hľadiska ide o riskantný krok, ak sa podcení materiál a jeho lokalizácia do špecifického prostredia. A zdá sa, že presne to sa stalo.
Namiesto odolného materiálu vhodných do extrémnych podmienok (soľ, voda, slnko, emisie) sa oceľové panely začali rozpadať kvôli údajne vopred plánovanej kozózii.

Prečo oceľ zlyhala?
Problémom je v stručnosti nevhodný materiál v nevhodnom prostredí. Výsledkom je, že steny, ktoré majú chrániť obyvateľov okolitých obcí pred hlukom, strácajú nielen svoju estetickú funkciu, ale čoskoro môžu stratiť aj tú akustickú a všeobecne ochrannú.
A čo je horšie, môžu sa stať bezpečnostným rizikom pre prechádzajúce autá, pretože už z pohľadu na detaily oceľových panelov je zrejmé, že rozpadávajú.
Zhotoviteľ už začal s výmenou za nové hliníkové panely
Ako pre TV Markíza potvrdila hovorkyňa Ministerstva dopravy SR, konzorcium D4/R7 už začalo s výmenou poškodených panelov za nové hliníkové panely. Robí tak na svoje vlastné náklady.
Momentálne sa vymieňajú na rýchlostnej ceste R7 v oblasti Trnávka a v najbližších mesiacoch budú pokračovať v iných častiach, potvrdila hovorkyňa rezortu dopravy.
Kto to zaplatí? Spoiler: Vy by ste to byť nemali
Tu sa dostávame k podstate PPP projektu. Na rozdiel od diaľnic, ktoré stavia priamo štát cez NDS, v prípade D4/R7 nesie zodpovednosť koncesionár. Štát (teda my, daňoví poplatníci) platí koncesionárovi tzv. platby za dostupnosť. Ak cesta nie je dostupná alebo nespĺňa kvalitatívne parametre, štát môže tieto platby krátiť.
Zhotoviteľ stavby už dnes vykonáva výmeny poškodených panelov za nové, odolnejšie, na vlastné náklady. Tieto zvýšené náklady za údržbu by nemali byť premietnuté do poplatkov, ktoré za užívanie ciest hradíme my všetci.
Vladimír Orth pre Autobazár.EU: Čína už teraz valcuje európsky autopriemyslel. Že nemá silu na Slovensku, je príznak malosti nášho trhu

Táto zmena je prirodzenou reakciou trhu na zvýšený záujem o elektrické autá. Zatiaľ čo doteraz sme boli zvyknutí na výrazné znižovanie hodnoty elektromobilov, teraz sa tempo zlacňovania zastavilo.

Prvé dojmy sú pozitívne, výrobca vynaložil veľa úsilia, aby spravil interiér prémiovým aj pre náročnejšieho európskeho zákazníka.

ODPORÚČANÝ OBSAH Nafta na viacerých slovenských čerpacích staniciach prekonala hranicu dvoch eur za liter. Vodiči tak opäť riešia, či sa im diesel ešte oplatí, alebo by s iným pohonom dokázali ušetriť. Porovnali sme benzínovú a naftovú Škodu Octavia s elektrickým Elroqom. Na základe meraní spotreby a aktuálnych cien sme vypočítali, koľko stojí 100 kilometrov aj ročná prevádzka.

Rakúska diaľničná známka 2027 prináša veľkú zmenu. Na toto si musia dať slovenskí vodiči pozor
Rakúsko definitívne končí s klasickými nalepovacími diaľničnými známkami. Od decembra 2026 si motoristi budú môcť kúpiť známku na rok 2027 už len v digitálnej podobe. Zmena sa dotkne aj tisícok slovenských vodičov, ktorí pravidelne cestujú do Rakúska alebo cez jeho územie. Pozor si však treba dať nielen na cenu, ale aj na platnosť elektronickej známky.

Stočené kilometre na aute: 5 spôsobov, ako odhaliť podvod. Niekedy ho prezradí aj obyčajný volant
Ako zistiť, či vás predajca neťahá za nos?

Auto roka 2027 bude elektromobil. Medzi finalistami nie je jediné auto so spaľovacím motorom
Spaľovací motor prvý raz v histórii nemá šancu.