Test: Je Alfa Romeo Junior Ibrida kríza identity talianskej legendy?

Video: Koľko auto-moto weby zarobia na Google reklame? Poctivý editor rozumie aj bulváru 

Na trhu s relatívne dostupnými autami asi neexistuje žiadna značka, ktorá by mala tak silnú základňu nadšencov ako talianska Alfa Romeo. Staršie modely s typickým hadom v logu patria medzi legendy a preto niet divu, že sa z fanúšikov časom stala silná komunita, ktorá úzko spolupracuje. Ak má automobilka takto silný vplyv na svojich zákazníkov, na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že si môže dovoliť čokoľvek. Je to ale naozaj tak? Môže si dovoliť aj také rozpačité začiatky, ako to bolo v prípade modelu Alfa Romeo Junior? 

Od Milana k Juniorovi 

Pre tých, ktorí v predchádzajúcich mesiacoch nedávali pozor a nevšimli si, čo sa deje okolo automobilky Alfa Romeo, prinášam krátke zhrnutie. V prvej polovici roka 2024 talianska automobilka predstavila malý crossover Milano. Ide o auto do mesta, ktoré ukrýva značnú časť techniky koncernu Stellantis, no prešlo rukami ľudí zodpovedných za naladenie modelov Stelvio a Giulia. 

Prečo to spomínam? To si povieme neskôr. Tu je dôležitý iný detail. Zatiaľ som hovoril len o predstavení modelu Milano. No táto recenzia je o aute s názvom Junior, nie? Áno, ale aj nie zároveň. Alfa Romeo pôvodne plánovala tento model vyrábať na talianskej pôde. Tým pádom by s jeho označením nebol problém. Avšak kvôli kríze, v ktorej sa automobilový svet nachádza, sa jeho výroba presunula do Poľska po boku Jeep Avenger a Fiatu 600. 

A tu nastal problém. Auto vyrobené mimo územia Talianska nemôže mať názov talianskeho mesta. Aspoň to hovoria zákony krajiny z Apeninského polostrova. Preto sa približne týždeň po premiére Alfa Romeo Milano zmenil názov na menej pútavý Alfa Romeo Junior. V jednoduchosti možno povedať, že už začiatky tohto modelu boli poriadne rozpačité. A z môjho pohľadu to pokračuje doteraz. 

Dizajn s odvahou 

Značku Alfa Romeo som mal vždy spojenú so zaujímavými autami z pohľadu šoférovania a s atraktívnym, niekedy mierne výstredným, dizajnom. Taliani majú charakteristický rukopis, ktorý sa nemusí páčiť každému. Časť z toho Junior spĺňa dokonale. Je to auto nabité emóciami a miestami až avantgardnými líniami. 

Už len samotné moderné prevedenie typického Scudetta (prednej masky – z taliančiny „malý štít“) je odvážne. Alfa Romeo doň totiž v tejto verzii zakomponovala celé svoje logo. Na prvý pohľad to pôsobí neobvykle, no po čase som si na to zvykol. 

Rovnako aj na, pre mňa až príliš talianske, línie karosérie. Možno je to tým, že preferujem chladnejší nemecký prístup. Ale dobre, je to niečo nové a dokonale to definuje značku. 

Tradícia verzus realita 

Podobne je to aj v interiéri. Legendárne tienidlo prístrojového štítu nesmie chýbať, rovnako ani charakteristické turbínové výduchy klimatizácie. Tie sú navyše vkusne ozdobené podsvieteným hadom. Talianske línie však maskujú menej lichotivý fakt. Drvivá väčina interiéru je vyrobená z tvrdých a miestami aj nekvalitných plastov. Od palubnej dosky cez obloženie dverí až po viaceré kontaktné plochy. Pridáva sa aj porcia nevkusne vyzerajúceho klavírneho laku, ktorý sa stal akýmsi štandardom moderných áut. 

Aby som však pred jazdou len nekritizoval, niektoré časti interiéru si zaslúžia pochvalu. Najmä fyzické ovládacie prvky. Žiadne haptické tlačidlá či dotykové plochy. Veľký dotykový displej infotainmentu je síce povinnou výbavou auta z 21. storočia, no je logicky umiestnený, intuitívny a neobsahuje zbytočne veľa úrovní menu. 

Pochvalu si zaslúži aj spracovanie sedadiel. Kožené čalúnenie ukrýva solídne bočné vedenie, ktoré je pohodlné a zároveň podrží posádku pri dynamickejšej jazde. Miesta vpredu je napriek kompaktným rozmerom auta dostatok. Vzadu je to však o poznanie horšie. Ak si sadnem sám za seba, kolená mám výrazne pokrčené a opierajú sa o sedadlo vodiča. Zadná lavica je teda skôr pre deti než pre dospelých, aj keď musím oceniť vľkosť sedáku. Nevýhodou je aj výška prahov dverí. Platforma CMP tým trpí kvôli bezpečnosti a tuhosti. A keďže Junior nemá kompletné prekrytie prahov dverami, ich spodná časť sa špiní a ľahko zašpiní aj nohavice. 

Jazdí ako junior?

V jazde s autom je podľa mňa cítiť krízu identity najviac. Naladenie podvozku síce prešlo rukami tvorcov platformy Giorgio, no koncernový charakter lacnejšieho CMP sa úplne zakryť nepodarilo. Taliani sa snažili upraviť zavesenie kolies aj geometriu. Junior má dokonca aj niektoré samostatné komponenty podvozku, čo ho odlišuje od súrodencov, ale stále som mal pocit, že nejazdí ako čistokrvná Alfa Romeo, skôr ako Francúz hrajúci sa na Taliana. 

Musím uznať, že Junior umožňuje viac než Avenger či Fiat 600. Poskytuje väčšiu dôveru v podvozok pri rýchlych zákrutách aj pri prudších zmenách smeru. V tomto ohľade je Junior zábavné auto, kde si vodič užije aj istú porciu slobody. Avšak len do chvíle, keď sa objaví priečna nerovnosť. Vtedy sa naplno ukáže nedostatok platformy CMP v podobe tvrdého úderu do kabíny. Auto má miestami tendenciu poskakovať, čo som najviac cítil na starej ceste medzi Sencom a Sládkovičovom, kde bol Junior vyslovene nepokojný. To je ale daň za to, že autá sa ladia na talianske cesty, nie na tie slovenské. 

Na druhej strane, reakcia na volant ma príjemne prekvapila. Nie je robotická, poskytuje slušnú odozvu a odlišuje sa od Peugeotu 2008, ktorý som testoval nedávno. 

Jeden motor pre všetkých 

Kto by čakal motor podobný tým zo Stelvia či Giulie, bude sklamaný. Jedinou spaľovacou jednotkou je koncernový trojvalec s objemom 1 199 cm³ a výkonom 100 kW. Tento motor nájdete v Opli, Peugeote, Citroëne, Jeepe, Fiate, Lancii či DS. Podobný prístup majú aj iné koncerny, ale keď ide o značku Alfa Romeo, očakával by som aspoň trochu exkluzivity. 

Na druhú stranu, motor je pre Junior dostatočný. Jeho sila spočíva v mild-hybridnej technológii. Nie je to plnohodnotný hybrid ako pri Toyote. Elektromotor, ktorý zvyčajne nahrádza štartér, je v tomto prípade umiestnený v prevodovke. Dokáže auto nielen štartovať, ale aj krátko poháňať bez spaľovacieho motora. Vďaka batérii s kapacitou len 0,89 kWh však ide o stovky metrov, nie kilometre. 

Elektromotor má výkon 21 kW a krútiaci moment 55 Nm. Spaľovaciemu motoru dodáva potrebný elektrický „kopanec“, výsledkom čoho je kombinovaný výkon 107 kW. Sila sa prenáša na kolesá prostredníctvom 6-stupňovej automatickej, ktorú musím pochváliť za plynulé a rýchle radenie. Tu je vidno, že softvér dokáže auto odlíšiť od koncernových súrodencov. 

Čo sa vša mi nepáčilo, bolo nelogické správanie sa mild-hybridu. Veľakrát sa mi stalo, že pri dlhšom státí na semafóre motor fungoval v mnou nazvanom režime „10-na-10“. 10 sekúnd bežal, následne sa na 10 sekúnd vypol a potom opäť naskočil. Neviem, či je to zámer, no obávam sa o životnosť jednotlivých komponentov, ak to auto robí denne desiatky či stovky krát. Čas ukáže, či to bolo vhodné riešenie. 

Alfa alebo len ďalší koncernový model? 

Na záver môžem povedať, že Junior nie je plnohodnotná Alfa Romeo, ale skôr produkt vynútený modernou dobou. Pre mňa je stále skutočným modelom Giulia, ktorá vystihuje všetko, čím Alfa bola, je a snáď aj bude. Junior je ďalšie koncernové auto, ktoré sa naladením pokúša odlíšiť, no prítomnosť budgetových riešení z francúzskej dielne nezaprie. Som veľmi zvedavý, ako ho prijme komunita. Jedno je však isté. Cenovo sa Junior nezaradí medzi lacné autá, no v portfóliu značky obsadí až tretiu priečku. Za ním zostáva veľká medzera ukončená modelom Tonale a pred ním sa v diaľke črtá Stelvio predstihnuté spomenutou Giuliou.