V radaroch potvrdili ruské komponenty. Prípad už preveruje prokuratúra

Kauza okolo nových radarových kamier, ktorá sa prevalila minulý týždeň dostala zásadný posun. Analýza Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) potvrdila, že sa v zariadeniach skutočne nachádzajú komponenty pochádzajúce z Ruskej federácie. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka by navyše kamery pri nasadení do ostrej prevádzky mohli predstavovať potenciálne bezpečnostné riziko. Výsledok je o to zaujímavejší, že dodávateľ radarového riešenia ešte 6. augusta odmietal tvrdenia, že kamery pochádzajú z Ruskej federácie. Uvádzal, že ide o zariadenia NERO R-ONE vyrábané spoločnosťou SODASUS a že samotný radarový senzor pochádza od nemeckej spoločnosti smart microwave sensors GmbH. Podľa Šutaja Eštoka však následná analýza NBÚ potvrdila, že sa v kamerách nachádzajú aj komponenty z Ruskej federácie. O aké konkrétne súčiastky ide, zatiaľ verejne známe nie je.

Ministerstvo vnútra tvrdí, že ho oklamali

Matúš Šutaj Eštok na tlačovej konferencii vyhlásil, že dodávateľ ministerstvo pri dodávke zariadení „oklamal“. Podľa jeho slov zmluvný dodávateľ deklaroval, že zariadenia sú bezpečné a neobsahujú komponenty z krajín, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ. Minister zároveň povedal, že nechce posudzovať, či nesprávne informácie dostal už samotný dodávateľ od svojich subdodávateľov.

Minister zároveň oznámil, že rezort v projekte nebude pokračovať s doterajším zmluvným dodávateľom. Šutaj Eštok avizoval aj vyvodenie personálnej zodpovednosti voči riaditeľovi odboru aplikácií a projektovému manažérovi, ktorý mal projekt na starosti. Zároveň uviedol, že formálne ani jeden z nich nepochybil, no pri podobne citlivých projektoch podľa neho nestačí iba formálne splnenie povinností.

Do prípadu vstúpila aj prokuratúra

Ešte pred zverejnením výsledkov NBÚ zasiahol generálny prokurátor Maroš Žilinka. Krajskému prokurátorovi v Bratislave nariadil komplexne preveriť všetky okolnosti obstarávania radarových kamier, ktoré môžu byť významné z trestnoprávneho hľadiska. Ministerstvo oznámilo, že rozhodnutie rešpektuje a prokuratúre poskytne plnú súčinnosť.

Čo bude s radarmi teraz?

Dve sporné testovacie kamery boli z prevádzky odstránené. Podľa ministerstva neboli pripojené k databázam obsahujúcim citlivé údaje a systém prostredníctvom nich nevyhodnocoval priestupky. Rezort preto tvrdí, že k narušeniu bezpečnosti dát nedošlo. Demontované bolo aj rovnaké zariadenie umiestnené na Plynárenskej ulici v Bratislave. To však patrilo spoločnosti Soitron, nebolo súčasťou prostredia ministerstva a podľa firmy slúžilo výhradne na interné testovanie a vývoj.

Samotný projekt radarov sa však nekončí. Vybudovaná infraštruktúra zostáva vo vlastníctve ministerstva a podľa vedenia rezortu ju môže prevziať ďalší dodávateľ. Prípad tak potvrdil, že otázky o pôvode použitých technológií neboli iba politickou témou. Pochybnosti napokon viedli k demontáži zariadení, bezpečnostnej analýze NBÚ, rozhodnutiu ministerstva nepokračovať v tomto projekte s doterajším dodávateľom a preverovaniu okolností obstarávania prokuratúrou.