AKTUALIZÁCIA: Ministerstvo chce dôkladne preveriť pôvod radarov. Pochádzajú z Ruska?

AKTUALIZÁCIA Z PIATKA 7.8.2026:

Ministerstvo vnútra v piatok 7. augusta reagovalo na vzniknuté pochybnosti a od zmluvného dodávateľa Soitron si vyžiadalo podrobné a hodnoverné zdokladovanie skutočného pôvodu zariadení. Firma má preukázať pôvod hardvérových aj softvérových komponentov a doložiť, že použité riešenie nepredstavuje bezpečnostné riziko. Rezort zároveň označil otázky o pôvode technológie za legitímne. Ministerstvo taktiež požiadalo Národný bezpečnostný úrad o nezávislé bezpečnostné posúdenie. NBÚ má preveriť hardvér, softvér, spôsob komunikácie aj prípadné technologické prepojenia zariadení. Do ukončenia kontroly rezort systém o ďalšie rovnaké radary rozširovať nebude a výsledok preverenia chce zverejniť. Novou informáciou je aj to, že ministerstvo podľa svojho stanoviska zatiaľ nakúpilo a namontovalo iba dva testovacie stacionárne radary. Pôvodný zámer počítajúci s 279 zariadeniami bol pozastavený po kontrole Úradu pre verejné obstarávanie.

Ministerstvo vnútra začalo s inštaláciou nových stacionárnych radarov, ktoré majú automaticky zaznamenávať dopravné priestupky. Prvé zariadenia by mali začať fungovať už počas augusta a celý projekt za približne 30 miliónov eur má postupne priniesť viac ako 250 meracích miest po celom Slovensku. Rezort zatiaľ presné lokality nezverejnil. Okolo zariadení sa však objavili vážne otázky. Opozičné Progresívne Slovensko upozornilo, že kamery, ktoré sa už nachádzajú pri cestách, nemajú viditeľné označenie výrobcu a svojím tvarom, rozmiestnením konektorov, optikou, chladením či konštrukciou krytu sa podľa jeho expertov takmer úplne zhodujú so systémom Cordon ruskej spoločnosti Simicon z Petrohradu.

Podobnosť ešte nie je dôkaz

Bývalý slovenský veľvyslanec pri NATO a súčasný poslanec PS Peter Bátor hovorí o približne 99-percentnej vizuálnej zhode. Zároveň tvrdí, že jediná verejne známa zmluva na desať kamier sa týkala zariadení nemeckej výroby, ktoré vyzerajú odlišne. PS preto žiada vysvetlenie, na základe akej zmluvy boli ďalšie zariadenia získané a kto je ich skutočným výrobcom.

V tejto chvíli treba jasne povedať, že ruský pôvod zariadení nebol nezávisle potvrdený. Fotografia alebo podobný vonkajší dizajn nedokazujú, kto dodal vnútorné komponenty, aký softvér kamera používa ani cez akú spoločnosť sa dostala na Slovensko. Rovnako zatiaľ neexistuje verejne predložený dôkaz, že zariadenia odosielajú údaje do Ruska, obsahujú zadné vrátka alebo ich môže na diaľku ovládať ruský výrobca. Takéto tvrdenia by bez dôkladnej technickej analýzy boli špekuláciou.

Nejde o opozičnú senzáciu

Podozrenie však nemožno jednoducho odmietnuť ako opozičnú senzáciu. Verejné dokumenty totiž vytvárajú časovú a informačnú medzeru, ktorú musí ministerstvo vysvetliť.

Útvar hodnoty za peniaze (UHP) ešte v dokumente z 20. júla 2026 uvádzal, že nákup radarov nebol zrealizovaný, pôvodné obstarávanie z roku 2024 nebolo ukončené a zmluva na dodanie zariadení nebola uzatvorená. Len o niekoľko týždňov neskôr už ministerstvo potvrdilo, že inštalácia radarov sa začala.

Nemusí ísť nevyhnutne o rozpor. Rezort mohol inštalovať staršie zariadenia, pilotnú techniku alebo radary získané cez inú existujúcu zmluvu. Práve to však dnes verejnosť nevie.

Prečo je ruský pôvod v roku 2026 problémom

Ak by sa ruský pôvod radarov potvrdil, nešlo by iba o otázku krajiny výroby. Rusko vedie vojnu proti Ukrajine už od roku 2014, pričom v roku 2022 ju rozšírilo na plno formátovú pozemnú inváziu a Európska únia ho opakovane spája s kybernetickými útokmi, špionážou a hybridnými operáciami namierenými aj proti členským štátom NATO.

Použitie ruského systému na našom území je problémom aj preto, že cez Slovensko sa pravidelne presúva vojenská technika a jednotky NATO. Údaje z radarov by mohli odhaliť používané trasy, čas presunov či ich frekvenciu ži aktuálnu polohu. Aj preto musí ministerstvo vysvetliť, kto kontroluje firmvér, aktualizácie, servisný prístup a kam zariadenia odosielajú údaje.

Moderný cestný radar totiž dnes už nie je iba jednoduchým meračom rýchlosti. Oficiálne materiály spoločnosti Simicon uvádzajú, že systém Cordon dokáže automaticky rozpoznávať evidenčné čísla vozidiel, vytvárať fotografie a videozáznamy, nepretržite sledovať viacero jazdných pruhov a vyhľadávať vozidlá v databázach.

Chýbajú odpovede na zásadné otázky

Ak by technológiu skutočne vyrábala alebo servisovala spoločnosť z Ruska, rozhodujúce by bolo, ako je celý systém technicky nastavený. Kto podpisuje aktualizácie firmvéru? Má výrobca vzdialený servisný prístup? Dokážu zariadenia komunikovať mimo štátnej siete? Kto vlastní šifrovacie kľúče a kde sa ukladajú fotografie, evidenčné čísla a údaje o pohybe vozidiel?

Bez odpovedí nemožno povedať, či existuje konkrétna zraniteľnosť. Nemožno však ani automaticky predpokladať, že systém je bezpečný len preto, že sa používa na meranie rýchlosti. Údaje zo siete radarov môžu vytvárať podrobný obraz o pohybe jednotlivých vozidiel. Pri dostatočnom pokrytí možno sledovať trasy konkrétnych ľudí, policajných vozidiel alebo zahraničných delegácií. Rizikom nie je iba možné odcudzenie dát, ale aj manipulácia so záznamami, narušenie dostupnosti systému, problematické aktualizácie či závislosť od dodávateľa, na ktorého sa môžu vzťahovať sankcie.

Slovensko a Chorvátsko

Ako uviedlo Progresívne Slovensko počas dnešnej tlačovej besedy, podobný systém sa má v rámci Európskej únie používať iba na Slovensku a v Chorvátsku. V Chorvátsku mala technológia prejsť riadnou verejnou súťažou, zatiaľ čo na Slovensku zatiaľ nie je známe, od akého dodávateľa, na základe akej zmluvy a za akú cenu štát aktuálne inštalované zariadenia získal.

Vláda Roberta Fica pritom čelí doma aj v zahraničí kritike za otvorený politický kurz voči Moskve aj v čase kedy stále na Ukrajine prebieha plno formátová vojna. Aj z tohoto dôvodu by mala byť transparentnosť pri nákupe bezpečnostnej technológie výrazne vyššia, nie nižšia.