V Piešťanoch povedali elektromobilom jasné NIE činom – odrezali káble na nabíjacie stanice

• Neznámi páchatelia v Piešťanoch poškodili kabeláž pripravovaných nabíjacích staníc.
• Útoky na infraštruktúru pre elektromobily nie sú v Európe ojedinelé; motiváciou kriminálnikov býva krádež medi z drahých káblov aj cielená nenávisť k moderným technológiám.
• Škody sa pri takýchto incidentoch spravidla šplhajú do tisícok eur na jeden bod. Predražuje sa tak nielen samotná prevádzka, ale aj nutná bezpečnosť, čo sa neskôr môže odraziť na finálnych cenách za nabíjanie.

Investícia z Plánu obnovy pod útokom vandalov

Podľa aktuálnych informácií neznámi páchatelia zaútočili na čerstvo pripravenú nabíjaciu infraštruktúru priamo v širšom centre mesta. Téme sa detailne venoval regionálny denník TrnavaReport.com, ktorý vo svojej správe upozornil na poškodenie úplne nových verejných nabíjacích staníc na Halenárskej ulici v Piešťanoch.

Mesto Piešťany len nedávno získalo z Plánu obnovy a odolnosti SR 108-tisíc eur na vybudovanie celkovo 11 nabíjacích staníc. Projekt realizujú Služby mesta Piešťany.

Služby mesta Piešťany spolu s mestskou samosprávou úmyselné poškodzovanie verejného majetku odsúdili. Vyzvali verejnosť, aby prípadné informácie o páchateľoch alebo podozrivých aktivitách v okolí budovaných nabíjacích staníc oznámila Policajnému zboru alebo Službám mesta Piešťany.

Tieto zariadenia, ktoré mali slúžiť nielen lokálnym majiteľom elektromobilov, ale aj návštevníkom mesta počas 24 hodín denne, sa stali ľahkým terčom poškodenia.

Z európskej praxe je najčastejším spôsobom poškodenia odrezanie hrubých elektrických káblov. Zlodeji v nich totiž vidia pomerne jednoduchý, aj keď mimoriadne nebezpečný zdroj rýchleho zisku vo forme medi. Tú následne anonymne odovzdávajú v zberných surovinách.

Zďaleka však v podobných prípadoch nejde len o finančný motív.

Motívom môže byť nenávisť k elektromobilom

Ak sa pozrieme na širší kontext, prevádzkovatelia u nás aj v zahraničí sa opakovane stretávajú s podobným vandalizmom. Rozbité dotykové displeje na nabíjacích staniciach, trvalo poškodené a nepoužiteľné nabíjacie konektory či dokonca exkrementy rozotreté po stojanoch svedčia o tom, že určitá úzka časť verejnosti prechováva voči elektromobilite hlboký iracionálny odpor.

Ako sme už v minulosti podrobne rozobrali na našich stránkach, napríklad v článku o požiari vozidla Tesla v bratislavskej podzemnej garáži, cielené útoky na elektrické vozidlá a ich pridružený ekosystém sú vrcholom ľadovca. Predovšetkým na internete existujú celé komunity ľudí, ktorí šíria nenávisť nielen proti elektromobilom, ale aj ich majiteľom a prevádzkovateľom.

Paradoxne, jedným z údajných dôvodov je neekologickosť elektrických pohonov, zatiaľ čo naftové a benzínové považujú za čistejšie.

Téme iracionálneho odporu k elektromobilom sme sa venovali aj v rozhovore s motoristickým novinárom Hubinským:

Novinár Hubinský: Elektromobily polarizujú, je to politická téma

Komentár portálu Autobazar.EU: Je rozdiel medzi názorom a vandalizmom

Elektromobilita je už dnes neoddeliteľnou súčasťou našich miest a má v modernom dopravnom mixe svoje mimoriadne logické miesto. Elektromobilita je síce v Európskej únii do veľkej miery vynútená legislatívnymi reguláciami, zároveň je ale prirodzeným pokrokom. Prvé elektromobily napokon vznikali už na začiatku 19. storočia, avšak pre nedostatočnosť vtedajších technológií ich petrolejové a benzínové automobily prekonali. 

Cielené ničenie verejnej nabíjacej infraštruktúry je ranou pod pás nielen technologickému pokroku ako takému, ale vyslovene aj bežným daňovým poplatníkom, z ktorých reálnych peňazí (prostredníctvom fondov EÚ či štátneho rozpočtu) sa tieto miliónové projekty často priamo dotujú.

Za zmienku stojí aj skutočnosť, že je aj keď názor na elektromobilitu sa môže líšiť od jednotlivca k jednotlivcovi a za názor samotný nie je nikto perzekuovaný, za činy áno. Úmyselné poškodenie nabíjacích zariadení z dôvodu údajnej ochrany vyšších ideálov je prinajmenšom priestupkom, v prípade spôsobenia väčšej ako malej škody aj trestným činom. 

Podľa § 125 trestného zákona sa malou škodou rozumie škoda prevyšujúca 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca 20-tisíc eur a značkou škodou rozumieme tú prevyšujúcu 250-tisíc eur. Zákon pozná aj na tzv. škodu veľkého rozsahu, ktorá prevyšuje 650-tisíc eur.