Pri ceste do zahraničia si dajte pozor na likvidačné parkovné špeciálne pre SUV

Automobily sa vyvíjajú vo všetkých oblastiach. Sú modernejšie, pohodlnejšie, bezpečnejšie a lepšie vybavené. A obyčajne aj rozmernejšie. Zoberte si už len takú klasiku, ako napríklad VW Golf. Jeho prvé generácie boli na svoju dobu štandardne veľké, no dnešnou optikou ide už o maličké autá. Golf sa medzigeneračne radikálne zväčšil a to v podstate platí o všetkých modeloch aj pri konkurenčných značkách. A to ešte nehovoríme o SUV, ktoré sú kapitolou samou o sebe.

Francúzsky Paríž už roky reguluje parkovanie v meste pomocou poplatkov, ktoré majú motivovať motoristov k lepšiemu zvažovaniu používania automobilov. Zvýšená pozornosť je pritom v hlavnom meste Francúzska venovaná veľkým vozidlám karosérie SUV, ktoré zaberajú najviac miesta pre svoju šírku a dĺžku.

• NEPREHLIADNITE: Priechod a miesto na prechádzanie nie je to isté. Zmýlil sa aj kandidát na primátora Bratislavy

Priestor nie je nafukovací

Čo sa týka miesta v autách, to je značne limitujúce. Priestoru skrátka viac nebude. Platí to aj o parkovacích miestach, ktoré sú stále rovnaké, no autá sú stále väčšie a väčšie.

Napríklad, typické parkovacie miesto v Londýne meria 2,4 metra na šírku a 4,8 metra na dĺžku. Tieto rozmery mnoho SUV prekračuje a tak je parkovanie s nimi komplikovanejšie nielen pre samotných majiteľov, ale aj všetkých okolo.

Ak je na niekoľkých miestach vedľa seba odstavených viacero takto veľkých áut, problémom je aj obyčajné otvorenie dverí.

Portál The Guardian sa tak pozrel na mestá, ktoré sa rozhodli pre diskrimináciu veľkých áut v kontexte parkovacích poplatkov.

Máte veľké auto? Zaplatíte viac

Medzi prvé mestá, ktoré sa k takýmto krokom uchýlili, patria napríklad Cardiff či Paríž.

Dôvodom bol nebývalý nárast počtu SUV na cestách. Cítime to aj u nás. Každý by chcel veľké SUV. Viac priestoru, pohodlnejšie nastupovanie, lepší výhľad, vyššia bezpečnosť. Lenže takéto autá zaberajú viacej miesta a pre chodcov či cyklistov sú v prípade nehody nebezpečnejšie.

Preto sa pre isté opatrenie rozhodol aj Londýn. V ňom je nárast počtu SUV naozaj extrémny. Kým pred 20 rokmi bolo na londýnskych cestách len okolo 80 000 SUV, dnes sa jedná o neskutočných 800 000 vozidiel! To dokazuje, o koľko menej je na miestnych cestách priestoru.

Paríž ako inšpirácia

Vzorom pre Londýn je v zavádzaní takýchto opatrení francúzsky Paríž. Tu je problém s miestom taktiež kritický. Paríž sa teda rozhodol pre zavedenie špeciálnej dane pre veľké SUV.

Uveďme ako príklad SUV s výkonom niečo cez 200 koní a hmotnosťou nad 1 600 kg. Ide skutočne o masívne autá, na trhu je stále dosť SUV-čiek, ktoré sú menšie a táto daň sa na ne nevzťahuje. No v tomto prípade si zaplatíte za 1 hodinu parkovania extrémnych 18 €. To je dosť aj pre miestnych, o slovenských štandardoch nehovoriac. Hmotnostná hranica je v prípade elektromobilov posunutá na 2 000 kg kvôli ťažším batériám.

Takáto daň pre veľké SUV je vysoká, no na druhej strane pochopiteľná.

Tieto autá sú nielen rozmernejšie, ale aj ťažšie, teda viac pri jazde z dlhodobého hľadiska opotrebúvajú aj cesty. Otázkou je, ako by sa napríklad u nás vyvíjala pri zavedení takéhoto opatrenia popularita SUV.

Ak by ste napríklad potrebovali kvôli práci parkovať v meste povedzme 9 hodín denne a pracovali by ste 22 dní, zaplatili by ste za parkovanie viac než 3 500 € mesačne.

Mnoho majiteľov takýchto áut by potom určite ochotne presadlo do menších vozidiel.

Na Slovensku zatiaľ parkovacie politiky nerozlišujú SUV

Obce a mestá na Slovensku väčšinou nemajú zavedené parkovacie politiky, ktoré by spoplatňovali parkovanie. Výnimkou sú väčšie a stredne veľké mestá, v ktorých sa v uplynulých rokoch podstatne zväčšil objem osobných automobilov parkujúcich v centrách a na sídliskách. Bratislava, Šamorín, Senec, Trnava, Poprad, Košice a mnohé ďalšie sú toho príkladom.

Mestá na Slovensku však zatiaľ nemajú zavedené diskriminačné opatrenia pre majiteľov vozidiel typu SUV. Majitelia SUV platia za parkovné rovnaké poplatky, ako majitelia malých hatchbackov a vozidiel kategórie supermini.

Autor článku: Dávid Kern, doplnil Erik Stríž