Poškodil vaše auto skrytý výtlk po zime? Kto je zodpovedný za škodu a ako sa brániť

Povedzme si to úprimne. Azda každý motorista si všimol, že slovenské cesty nie sú práve v najideálnejšom stave. Ich kondícia býva výrazne zhoršená predovšetkým po chladných mesiacoch. Zima totiž každoročne zanecháva na slovenských cestách stovky výtlkov. Pokiaľ samotný výtlk vidíte a viete sa mu zavčasu a bez ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky vyhnúť, je to ten lepší prípad. Najnebezpečnejšie však bývajú práve tie, ktoré vodič nevidí. Stačí roztopený sneh alebo dažďová voda a zdanlivo obyčajná mláka sa môže zmeniť na pascu, ktorá dokáže v priebehu sekundy poškodiť pneumatiku, disk či dokonca podvozok auta a vo finále aj váš rozpočet. Motoristi sa potom často v diskusiách pýtajú, kto za takúto škodu nesie zodpovednosť a či ju môže uhradiť poisťovňa.

Mláka na ceste môže skrývať hlbokú jamu

Typický scenár vyzerá pomerne nevinne. Vodič ide po ceste, ktorá po zime pôsobí relatívne nepoškodene. Na vozovke sa zrazu objaví väčšia mláka. Keďže podobných miest je na jar veľa, väčšina vodičov im nevenuje veľkú pozornosť. Problém ale nastáva v momente, keď sa pod hladinou vody skrýva hlboký výtlk. Náraz kolesa do takéhoto výtlku môže byť veľmi prudký a nebezpečný. Pri vyššej rýchlosti často dochádza k prerazeniu pneumatiky alebo deformácii disku. V horších prípadoch sa poškodí tlmič, rameno nápravy, riadenie či spodná časť podvozka. Oprava sa potom môže vyšplhať na stovky eur.

Najväčší problém spočíva v tom, že vodič takejto situácii často nedokáže bezpečne zabrániť. Jednak je to častokrát spôsobené krátkou reakčnou dobou na túto situáciu a sčasti zase tým, že voda úplne zakryje skutočnú hĺbku jamy. Vodič teda nemá šancu odhadnúť, či ide o plytkú mláku alebo o hlboký výtlk.

Kto zodpovedá za stav cesty

Z pohľadu legislatívy za stav komunikácií zodpovedá ich správca. Vyplýva to zo zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), podľa ktorého musia vlastníci a správcovia ciest udržiavať pozemné komunikácie v stave zodpovedajúcemu účelu, na ktorý sú určené.

V praxi to znamená, že ak výtlk spôsobí škodu na vozidle, vodič môže v určitých prípadoch žiadať náhradu od správcu komunikácie. Rozhodujúce však je, o aký typ cesty ide.

• Diaľnice a rýchlostné cesty spravuje Národná diaľničná spoločnosť (NDS).
• Cesty prvej triedy má na starosti Slovenská správa ciest (SSC).
• Cesty druhej a tretej triedy spravujú samosprávne kraje.
• Miestne komunikácie v mestách a obciach patria pod samosprávy.

Práve na týchto správcov sa vodič obracia, ak chce škodu uplatniť.

Zákon pozná aj dôležitú výnimku

Cestný zákon zároveň obsahuje ustanovenie, ktoré situáciu komplikuje. Podľa § 9a, ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách totiž vodiči spravidla nemajú nárok na náhradu škody, ktorá vznikne v dôsledku stavebného alebo dopravno-technického stavu komunikácie. Ide však o vopred plánované zásahy do zjazdnosti ciest, ktoré bývajú zväčša riadne vyznačené.

V praxi ale zohráva dôležitú úlohu pojem takzvanej závady v zjazdnosti. Ide o náhlu alebo nečakanú prekážku na ceste, ktorú vodič nemohol predvídať. Typickým príkladom je práve hlboký výtlk, ktorý sa objaví náhle alebo je skrytý pod vodou a nie je označený dopravným značením. Ak ide o takúto závadu a správca cesty ju neoznačil ani neodstránil tak, ako mu prikazuje zákon, vodič má výrazne väčšiu šancu domôcť sa náhrady škody. To koniec-koncov podporuje aj § 9a, ods. 2 zákona o pozemných komunikáciách

Bez dôkazov sa náhrada vybavuje ťažko

V prípade poškodenia auta po náraze do výtlku zohráva veľkú úlohu dokumentácia. Odborníci odporúčajú urobiť priamo na mieste niekoľko fotografií. Zachytiť treba samotný výtlk, ideálne aj s vodou, ktorá ho zakrývala prípade, ak je to možné aj s jeho hĺbkou, poškodenie auta a širšie okolie cesty.

Ak je škoda väčšia alebo je auto nepojazdné, oplatí sa privolať aj políciu. Policajný záznam totiž môže výrazne pomôcť pri dokazovaní, že k poškodeniu vozidla došlo práve na danom mieste. Čím lepšie vodič zdokumentuje danú situáciu, tým väčšiu šancu má, že sa náhrady škody skutočne dočká. Najideálnejšie je mať k dispozícii kamerový záznam z palubnej kamery, ktorú dnes môžete kúpiť za pár eur.

Dôležitou poznámkou je, že moderné vozidlá môžu mať pod kapotou skryté poškodenia, ktoré sa prejavia až neskôr. Privolanie polície je najistejším spôsobom, ako predísť neskoršiemu spochybňovaniu výšky škody zo strany správcu a zbytočným právnym naťahovačkám.

Pomôcť môže aj havarijné poistenie

Mnohí vodiči si myslia, že takúto škodu preplatí povinné zmluvné poistenie (PZP). To však nie je pravda. PZP totiž kryje škody spôsobené iným účastníkom cestnej premávky, nie poškodenie vlastného vozidla. Ak chce mať vodič istotu, že mu poisťovňa škodu preplatí, buď možné pripoistenie k PZP alebo havarijné poistenie. Väčšina havarijných poistiek totiž zahŕňa aj poškodenie vozidla po náraze do výtlku alebo prekážky na ceste.

Poisťovne však pri likvidácii poistnej udalosti skúmajú aj okolnosti nehody. Ak by sa napríklad šetrením preukázalo, že vodič išiel neprimeranou rýchlosťou alebo by bolo zrejmé, že výtlku sa mohol vyhnúť, poisťovňa môže poistné plnenie krátiť.

Kde sa žiada náhrada škody

Ak vodič nemá havarijné poistenie, môže sa skúsiť obrátiť priamo na správcu komunikácie. Na tento úkon pritom neexistuje jednotný formulár pre celé Slovensko. Žiadosť sa podáva individuálne správcovi cesty, na ktorej k poškodeniu auta došlo.

• Pri diaľniciach a rýchlostných cestách ide o NDS.
• Pri cestách prvej triedy o SSC.
• Pri regionálnych cestách o samosprávny kraj.
• V mestách a obciach treba kontaktovať priamo mestský alebo obecný úrad.

Správcovia komunikácií majú spravidla uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú zlým stavom cesty. Po podaní žiadosti preto prípad rieši priamo poisťovňa správcu komunikácie. K žiadosti je vhodné priložiť fotografie miesta, prípadne kamerový záznam ak ide o elektronické podanie, popis udalosti, prípadný policajný záznam a doklady o oprave vozidla prípadne rozhodnutie likvidátora.

Jar je pre autá najrizikovejším obdobím

Po zime sa stav ciest zhoršuje veľmi rýchlo. Voda prenikne do drobných trhlín v asfalte, následne zamrzne a materiál postupne roztrhá. Výsledkom sú výtlky, ktoré sa môžu objaviť doslova zo dňa na deň. Najväčšie riziko predstavujú práve mláky na vozovke. Vodič totiž nedokáže odhadnúť ich hĺbku ani to, čo sa skrýva pod hladinou.

Aj preto dopravní odborníci radia jednoduché pravidlo. Ak vodič na ceste vidí väčšiu mláku, mal by spomaliť alebo sa jej radšej vyhnúť. Pod hladinou sa totiž môže skrývať výtlk, ktorý dokáže auto poškodiť v priebehu jednej sekundy. Poškodenie po náraze do výtlku pritom častokrát nebýva lacné. Cena novej pneumatiky sa môže pohybovať v desiatkach až stovkách eur, poškodený disk či podvozkové komponenty môžu opravu predražiť ešte výraznejšie. Ak sa už náhodou stane, že si poškodíte svoje auto výtlkom, je nevyhnutné situáciu dôkladne zdokumentovať a prípadne zavolať políciu.

Autor článku: David Hecl