Umožňujú naše cesty prevádzku samojazdiaciach autobusov, o ktorých hovorí premiér Fico?

Predseda vlády Robert Fico nedávno otvoril tému autonómnych autobusov, ktorá doteraz na Slovensku rezonovala najmä v technologických a akademických kruhoch. Ako informoval Denník E, premiér vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach uviedol, že Slovensko sa bude musieť zaoberať zavádzaním autobusov bez vodiča.

Súvisí to najmä so starnutím populácie a nedostatkom pracovnej sily v doprave. Zároveň oznámil, že si chce už vo februári počas zahraničnej cesty pozrieť fungovanie automatizovanej mestskej dopravy v Belgicku. Robert Fico vo svojich vyjadreniach otvorene priznáva aj obavy z autonómnych vozidiel, no zároveň ich označuje za jeden z možných nástrojov vyššej digitalizácie a robotizácie spoločnosti. Podľa premiéra ide o cestu, ako do budúcnosti udržať funkčné verejné služby v situácii, keď štát naráža na personálne limity.

Kritické hlasy po vyjadreniach premiéra

Téma autonómnej MHD však okamžite vyvolala aj politické reakcie. Podľa portálu Noviny.sk zaznievajú z odborných kruhov upozornenia, že vláda hovorí o futuristických riešeniach v čase, keď Slovensko zápasí so základnými problémami dopravy. Sem patrí zlý stav ciest či nedostatok investícií do bežnej verejnej dopravy. Tvrdenie prichádza pritom pomerne krátko po tom, čo sa na našich železniciach odohralo viacero incidentov, pri ktorých došlo k stretu vlakov alebo sa vlaky ocitli na rovnakej koľaji bez zrážky.

Od roku 2023 existuje právny rámec, ktorý umožňuje skúšobnú prevádzku automatizovaných vozidiel na základe individuálnych povolení, no do dnešného dňa sme sa s takýmito autami v bežnej premávke nestretli. Autonómna doprava si totiž vyžaduje nielen technológiu, ale aj presnejšie definovanú legislatívu, zodpovednostné rámce a vysokú mieru dôvery verejnosti. Bez toho hrozí, že pôjde skôr o politické gesto než o realistický plán riešenia problémov v doprave.

Čo na to odborníci?

Podobne opatrne sa k téme stavajú aj odborníci, na ktorých sa odvolávajú viaceré médiá vrátane portálu Noviny.sk. Upozorňujú, že mestská hromadná doprava patrí medzi najnáročnejšie oblasti automatizácie. Autonómne systémy musia zvládať nepredvídateľné správanie chodcov, cyklistov, komplikované križovatky a časté zmeny dopravného režimu. Práve v mestskom prostredí sú nároky na bezpečnosť a spoľahlivosť výrazne vyššie než v iných formách dopravy.

Pri pohľade na slovenské podmienky sa ukazuje zásadný problém v stave infraštruktúry. Opozičný poslanec NR SR Ján Hargaš (PS) uvádza, že tému autonómnej mestskej hromadnej dopravy vyťahuje paradoxne premiér, ktorý už v nultých rokoch tohto storočia sľuboval diaľnicu z Bratislavy do Košíc do roku 2010. Súčasný stav tejto dopravnej tepny pritom všetci motoristi veľmi dobre poznajú.

Paradox Slovenska

Otvorenie témy autonómnej dopravy prichádza v čase kedy Slovensko čelí vážnym problémom a to nielen v doprave. Nejde totiž len o kritický stav verejných komunikácií. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším priemerným vekom vozidiel v Európskej únii, čo sa týka aj autobusovej dopravy. Odborníci preto upozorňujú, že autonómne autobusy alebo taxíky by museli fungovať v zmiešanej premávke s vozidlami bez moderných asistenčných systémov, bez vzájomnej komunikácie a často aj s vedomým porušovaním pravidiel cestnej premávky. To výrazne zvyšuje nároky na technológiu a bezpečnostné algoritmy.

Zahraničné skúsenosti pritom ukazujú, že ani krajiny s výrazne kvalitnejšou infraštruktúrou zatiaľ k plošnému nasadeniu autonómnych autobusov nepristupujú. Ako uvádzajú európske médiá, ide prevažne o pilotné projekty na krátkych trasách a pod dohľadom operátorov, tzv. supervisorov. Dôvodom je najmä bezpečnosť, právna zodpovednosť a otázka dôvery cestujúcich.