Platí dopravná značka aj keď nie je čitateľná? Nečistoty, objekty či spadnuté značky majú veľký vplyv

Zasnežené cesty, nečistoty, odstavené vozidlá či dopravná značka ležiaca na zemi po náraze prípadne víchrici. Zimné obdobie, ale aj silný vietor či dopravné nehody každoročne prinášajú situácie každoročne prináša situácie, pri ktorých si vodiči dopravné značenie zo spomenutých dôvodov nevšimli, no aj tak ich zastavila policajná hliadka. V praxi totiž nejde o výnimočné prípady, ale o bežnú realitu, s ktorou sa motoristi stretávajú pravidelne. Odpoveď pritom neponúka dojem ani „sedliacky rozum“, ale znenie slovenskej legislatívy a spôsob, akým sa vykladá v praxi.

Povinnosť vodiča má svoje hranice

Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v § 3 ods. 2 písm. b) uvádza, že účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Ide teda o bežnú situáciu, kedy je premávka riadená dopravnými značkami. Mierny problém môže ale nastať v tom, že zákon vychádza z logického predpokladu, že takýto pokyn sa k vodičovi reálne dostane a že ho dokáže vizuálne vnímať a pochopiť.

Vodič nemá povinnosť riadiť sa abstraktným zákazom alebo príkazom, ktorý sa k nemu fakticky nedostane. Povinnosť vzniká až vtedy, keď značka plní svoju funkciu a poskytuje jasný a zrozumiteľný pokyn.

Čo hovorí aktuálna vyhláška o dopravnom značení

Pravidlá dopravného značenia dnes upravuje vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení. Tento dokument definuje jednotlivé druhy dopravných značiek, ich význam, tvar, farby a spôsob použitia. Zároveň upravuje ich umiestňovanie v priestore pozemnej komunikácie, napríklad spravidla vpravo od vozovky alebo nad ňou.

Vyhláška však neobsahuje výslovné ustanovenie, ktoré by priamo riešilo viditeľnosť alebo čitateľnosť značky v konkrétnych prevádzkových podmienkach, ako je sneh, nečistoty či zakrytie iným objektom. Práve preto sa otázka záväznosti značky v takýchto situáciách posudzuje výkladom zákona o cestnej premávke v spojení s technickými predpismi a reálnou schopnosťou vodiča pokyn vnímať.

Zákaz odbočenia pokrytý snehom

Typickým zimným príkladom je povedzme značka zákazu odbočenia prekrytá súvislou vrstvou snehu. Vodič v takom prípade vidí maximálne bielu plochu bez symbolu. Značka síce fyzicky existuje, no neplní svoju základnú informačnú funkciu.

Ak vodič objektívne nedokáže identifikovať zákaz, nemá možnosť mu predísť. Sankcia by v takom prípade stála na tvrdení, že vodič mal rešpektovať pokyn, ktorý nemohol rozpoznať. Takýto postup naráža na základné princípy správneho trestania, teda ukladania pokút za dopravné priestupky, a ústavnej legality, podľa ktorých štát môže sankcionovať len zavinené porušenie povinnosti, ktorú mal vodič objektívnu možnosť splniť a ktorú mu vie jednoznačne vytknúť.

Značka zakrytá autobusom alebo odstaveným vozidlom 

Rovnaký princíp platí aj v situácii, keď dopravnú značku zakryje autobus stojaci na zastávke alebo odstavené vozidlo. Ak sa značka v rozhodujúcom okamihu nachádza mimo zorného poľa vodiča, nemožno hovoriť o pokyne, ktorý by mohol poslúchnuť.

V takom prípade správny orgán posudzuje, či vodič značku objektívne videl a dokázal ju včas rozpoznať. Vodič sa pri tomto porušení môže brániť tým, že preukáže, že dopravnú značku v skutočnosti zakrýval iný objekt do takej miery, že ju nedokázal rozoznať. Na takéto dokazovanie stačí napríklad záznam z kamery v aute alebo iná fotodokumentácia zachytávajúca danú situáciu.

Značka ležiaca na zemi po náraze

Ešte jednoznačnejšie pôsobí situácia, keď dopravná značka po nehode alebo náraze leží na zemi a správca komunikácie ju zatiaľ neopravil. Vyhláška č. 30/2020 Z. z. vychádza z toho, že zvislé dopravné značky sa umiestňujú v určitej výške, polohe a orientácii tak, aby plnili svoju funkciu.

Značka ležiaca na zemi tieto základné požiadavky nespĺňa. V praxi neposkytuje včasnú, jednoznačnú a zrozumiteľnú informáciu. Povinnosť vodiča sa z takejto značky jednoducho nedá odvodiť.

Dôležitý rozdiel, ktorý rozhoduje

Zákon ani vyhláška nehovoria, že každá znečistená alebo poškodená značka automaticky „neplatí“. Rozhodujúce je, či vodič dokáže jej význam jednoznačne rozpoznať. Ak vodič aj napriek zhoršeným podmienkam jasne identifikuje symbol a jeho význam, povinnosť mu vzniká. Ak význam identifikovať nedokáže, povinnosť nevznikne. Práve tento rozdiel zohráva kľúčovú úlohu aj pri posudzovaní správnymi orgánmi.

Medzi typické príklady kedy povinnosť vzniká aj keď je značka znečistená je použitie značenia so špecifickým tvarom. Ide napríklad o dopravnú značku č. 201 „Daj prednosť v jazde!“ či č. 202 „Stoj, daj prednosť v jazde!“.

Zodpovednosť leží na správcovi komunikácie

Zodpovednosť za stav, umiestnenie a funkčnosť dopravného značenia nesie správca komunikácie. Vodič nemá povinnosť domýšľať si zákaz alebo príkaz, ktorý mu značenie nedokáže jednoznačne sprostredkovať.

Pri uložení pokuty zohráva rozhodujúcu úlohu dôkazná situácia. Fotografie stavu značky, poveternostné podmienky, poloha prekážky či časový kontext často rozhodnú viac než samotné tvrdenia. Správny orgán musí preukázať, že značka bola pre vodiča rozpoznateľná. Zároveň sa vodič môže brániť tým, že preukáže nemožnosť správneho pochopenia dopravného značenia v dôsledku už zmienených javov.