Európska únia cúvla pri zákaze spaľovacích áut. Totálny zákaz po roku 2035 už neplatí

Európska únia zásadne prepisuje jeden zo svojich najambicióznejších plánov v oblasti dopravy. Zákaz predaja nových áut so spaľovacím motorom po roku 2035, ktorý mal znamenať definitívny koniec čisto spaľovacích vozidiel, sa v pôvodnej podobe ruší. Európska komisia po silnom tlaku členských štátov, a to najmä Nemecka a aj automobilového priemyslu navrhuje výrazné zmiernenie cieľov a otvára dvere ďalším technológiám. Čo to znamená pre bežného spotrebiteľa a aké autá si budeme môcť po roku 2035 kúpiť?

Namiesto 100 % už „len“ 90 %

Kým pôvodný návrh zo začiatku aktuálnej dekády rátal so stopercentným znížením emisií CO₂ z nových áut oproti úrovni roku 2021, nový návrh Európskej komisie stanovuje cieľ na úrovni 90 percent. Tento zdanlivo malý posun má zásadný praktický dopad. Emisie už nemusia klesnúť na absolútnu nulu, a teda predaj nových áut so spaľovacím motorom sa po roku 2035 neskončí úplne.

Zvyšných desať percent budú môcť výrobcovia kompenzovať použitím nízkouhlíkovej ocele vyrobenej v Európskej únii alebo využívaním udržateľných palív, ako sú e-palivá a biopalivá. Práve tieto výnimky robia z pôvodného zákazu skôr prísny, no technologicky otvorený systém.

Spaľovacie motory po roku 2035 prežijú, no inak ako ich poznáme

Európska komisia týmto krokom explicitne otvára priestor pre viacero typov pohonov. Po roku 2035 sa budú môcť na trhu objaviť nielen plug-in hybridy, ale aj mild-hybridy či elektrické autá s tzv. predlžovačom dojazdu v podobe malej spaľovacej jednotky. Nový návrh dokonca umožní výrobcom za splnenia prísnych podmienok aj naďalej predávať vozidlá s klasickým spaľovacím motorom. Úplný zákaz benzínových a naftových áut sa tak ruší.

Zároveň však Brusel zdôrazňuje, že hlavným smerom zostáva elektromobilita a doprava bez lokálnych emisií. Plne elektrické a vodíkové vozidlá majú zostať nosným pilierom transformácie, pričom výrobcovia budú motivovaní dodatočnými stimulmi.

Super kredity a ochrana európskej výroby

Nový balík opatrení počíta aj s takzvanými super kreditmi. Automobilky, ktoré vyrábajú malé a cenovo dostupné elektromobily priamo v EÚ27, môžu získať zvýhodnenie pri plnení emisných cieľov. Ide o jasný signál, že Európska únia chce nielen znižovať emisie, ale aj chrániť vlastný priemysel pred rastúcou konkurenciou. Tá v poslednom období prichádza predovšetkým z Ázie v podobe cenovo dostupných čínskych elektromobilov, ktorým európski výrobcovia nedokážu cenovo konkurovať.

Ako uvádza portál Euronews.com, podľa eurokomisára pre klímu Wopke Hoekstra ide o kompromis medzi ambíciou a realitou. „Zostávame na ceste k bezemisnej mobilite, no výrobcom dávame flexibilitu, aby dokázali plniť ciele nákladovo najefektívnejším spôsobom,“ uviedol Hoekstra pri predstavení návrhu.

Technologická neutralita namiesto jedného správneho riešenia

Zmiernenie cieľov víta aj eurokomisár pre dopravu Apostolos Tzitzikostas, ktorý v tom vidí jasný signál, že po roku 2035 môžu na trhu zostať aj iné technológie než čisto batériové vozidlá. Spotrebitelia by podľa neho mali mať možnosť rozhodnúť sa, aký typ pohonu im dáva najväčší zmysel.

Podobný tón zaznieva aj zo strany Európskeho parlamentu. Poslanec Peter Liese z frakcie EPP upozorňuje, že klimatická neutralita a technologická neutralita sa nemusia vylučovať, pokiaľ bude Únia paralelne investovať do nabíjacej infraštruktúry a podporovať elektromobilitu tam, kde to dáva zmysel.

Prečo Brusel ustúpil?

Úplný zákaz spaľovacích motorov vytváral na automobilky enormný tlak a vyžadoval investície v stovkách miliárd eur. Európske združenie výrobcov automobilov ACEA dlhodobo upozorňovalo, že tempo prechodu na elektromobilitu nezodpovedá dostupnej infraštruktúre ani reálnemu dopytu.

Výrobcovia zároveň v súčasnosti čelia vysokým cenám energií, nedostatku cenovo dostupných batérií a silnej konkurencii zo zahraničia. Viaceré krajiny vrátane Nemecka, Talianska, Česka, Poľska, Maďarska či Slovenska preto otvorene žiadali revíziu pôvodného zákazu. Naopak, Francúzsko a Španielsko síce podporovali zachovanie cieľov, no zároveň požadovali silnejšiu podporu domácej výroby.

Slovensko medzi krajinami, ktoré tlačili na zmenu

Slovensko patrilo medzi štáty, ktoré upozorňovali na praktické limity pôvodného plánu. Ako uvádza Denník E, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Alexander Matušek už skôr verejne upozornil, že do roku 2035 bude mimoriadne náročné vybudovať dostatočne výkonnú nabíjaciu infraštruktúru v husto obývaných oblastiach. Kriticky sa k zákazu postavil aj premiér Robert Fico (SMER-SD), ktorý ho označil za škodlivý pre slovenskú ekonomiku a zamestnanosť.

Z dostupných informácií však vyplýva, že bez tlaku ekonomicky najsilnejších krajín EÚ ako sú Nemecko, Taliansko či Poľsko by k revízii pravdepodobne nedošlo. Išlo totiž o zmiernenie pôvodných plánov na základe požiadavky ekonomicky najsilnejších krajín EÚ.

Čo bude nasledovať

Návrh Európskej komisie teraz poputuje do Rady EÚ, kde členské štáty rozhodnú kvalifikovanou väčšinou, a následne ho posúdi Európsky parlament. Politické rokovania by mali pokračovať v roku 2026. Brusel plánuje zaradiť do balíka aj finančné stimuly na výrobu batérií a ekologických materiálov, čím chce posilniť konkurencieschopnosť európskeho automobilového sektora.

Dobrou správou je, že EÚ týmto krokom plánuje aj podporu predaja novej skupiny vozidiel. Ide o tzv. malé dostupné vozidlá do celkovej dĺžky 4,2 metra. Tie budú na jednej strane súčasťou už zmienených super kreditov. Okrem toho by jednotlivé členské štáty mohli nákup týchto vozidiel podporovať rôznymi stimulmi, ako sú dotácie či zmiernenie poplatkov za využívanie spoplatnených úsekov ciest alebo lacnejšími možnosťami nabíjania.

Doprava a dodávky majú vlastný režim

Zmeny sa netýkajú len osobných áut. Európska komisia osobitne rieši aj dodávky a ľahké úžitkové vozidlá, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v doprave, logistike a zásobovaní miest. Pre tento segment Brusel navrhuje miernejšie emisné ciele než pôvodne plánoval. Do roku 2030 majú výrobcovia znížiť emisie CO₂ o 40 percent oproti roku 2021, kým pôvodný návrh rátal s poklesom až o 50 percent. Aj v tomto prípade ide o reakciu na realitu trhu. Elektrické dodávky zostávajú výrazne drahšie než ich spaľovacie alternatívy a v mnohých regiónoch narážajú na nedostatočnú nabíjaciu infraštruktúru. Brusel preto priznáva, že úplná elektrifikácia úžitkových vozidiel si vyžiada viac času, najmä v segmente malých firiem, remeselníkov a mestskej logistiky.

Čo to znamená pre motoristov

Pre bežných vodičov ide o jasný odkaz, že spaľovacie motory nezmiznú zo dňa na deň. Elektrifikácia bude pokračovať, no menej nútene a s väčším priestorom pre prechodné technológie. Po roku 2035 sa ponuka nových áut so spaľovacím motorom výrazne zúži, no nezmizne úplne.

Európska únia tak prvýkrát otvorene priznáva, že pôvodný plán bol nastavený príliš tvrdo. Namiesto absolútneho zákazu prichádza pragmatickejší prístup, ktorý má znižovať emisie. Zároveň je však nutné zachovať životaschopnosť automobilového priemyslu aj slobodu výberu pre motoristov.