Šesť kilometrov za hodinu? Čo naozaj znamená nová definícia „rýchlosti chôdze“

Novela zákona o cestnej premávke, ktorú v utorok 28. 10. 2025 schválila Národná rada SR, vyvolala na sociálnych sieťach nečakaný ohlas.

Najviac pozornosti si získala nenápadná zmena, ktorá do legislatívy zavádza pojem „rýchlosť chôdze“ na úrovni 6 km/h. Internet okamžite zaplavili vtipy o tom, že štát chce ľuďom prikazovať, ako rýchlo majú kráčať.

Realita je však iná. Táto hodnota totiž nemá nič spoločné s tým, ako sa majú správať chodci. Ide skôr o legislatívne upresnenie napomáhajúce pri riešení sporov a dopravných kolízií na chodníkoch.

Sporný výklad situácií

Kontroverzná novela z dielne Ľubomíra Vážneho (SMER-SD) má zjednotiť výklad situácií, keď sa po chodníku pohybujú nielen chodci, ale aj cyklisti či používatelia elektrických kolobežiek, prípadne iných dopravných prostriedkov. Práve medzi týmito skupinami sa v posledných rokoch udialo viacero kolízií, ktoré často skončili spormi o tom, kto sa pohyboval primeranou rýchlosťou a tým aj kto je vinníkom. Doteraz zákon pojem „rýchlosť chôdze“ síce používal, no neexistovala presná hodnota, podľa ktorej by sa dalo objektívne rozhodnúť, či niekto konal v súlade s predpismi. Zmienku o rýchlosti chôdze nájdeme v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a to konkrétne v § 52 ods. 4 a § 55a ods. 2.

Podľa predkladateľa, poslanca Ľubomíra Vážneho, hodnota šesť kilometrov za hodinu predstavuje hornú hranicu priemernej rýchlosti chôdze bežného dospelého človeka. Ako uvádza v dôvodovej správe predkladanej novely. Nejde teda o žiadnu rýchlostnú limitáciu pre rýchlejšie kráčanie, ale len o orientačnú hranicu pre technické posudzovanie možných nehôd v budúcnosti. Zmyslom úpravy je tiež vytvorenie merateľného referenčného bodu. Zákon týmto zavádza konkrétne číslo, ku ktorému sa bude možné odvolať pri dokazovaní priestupkov či pri riešení poistných udalostí. Napríklad, ak dôjde k zrážke kolobežkára s chodcom, polícia alebo poisťovňa budú môcť porovnať rýchlosť kolobežky s touto hranicou a jednoznačnejšie určiť, kto porušil pravidlá.

Čo je sporné na rýchlosti chôdze

Opatrenie zároveň reflektuje zmeny v mestách, kde sa chodníky čoraz častejšie delia medzi rôznych účastníkov dopravy. Používatelia elektrických kolobežiek môžu pri rýchlosti chôdze jazdiť po pravej strane chodníka, ak tým neohrozujú chodcov. Presnejšie to upravuje pôvodné znenie novelizovaného zákona v § 52, ods. 2. Problém však nastáva v okamihu, keď sa rýchlosť týchto prostriedkov výrazne líši od prirodzenej chôdze. Zákon preto vkladá do systému jednoznačný limit slúžiaci ako orientačné meradlo pre posúdenie primeranosti.

Niektorí odborníci upozorňujú, že ide o dobrý krok smerom k právnej istote, pretože bez definície rýchlosti chôdze bolo dokazovanie porušenia predpisov často problematické. Polícia ani poisťovne doposiaľ nemali jednotný rámec, podľa ktorého by vedeli posúdiť, či cyklista alebo kolobežkár konal zodpovedne, prípadne, ako závažne prekročil rýchlosť chôdze spomenutú v zákone. Nová hodnota umožní lepšie určiť mieru zavinenia a prinesie väčšiu predvídateľnosť do rozhodovania.

Kde môže byť problém

Zároveň sa však ozývajú hlasy, že praktická uplatniteľnosť môže byť problematická. Udržať rýchlosť šesť kilometrov za hodinu na bicykli alebo kolobežke nie je jednoduché a pri veľmi nízkej rýchlosti sa jazdec môže ľahko stať nestabilným. Niektorí preto varujú, že snaha o prísne dodržiavanie tohto limitu by mohla viesť k opačnému efektu. Mohlo by to viesť k tomu, že sa mikromobilita presunie na vozovku, kde vzniká vyššie riziko zrážok s autami.

Diskusia sa vedie aj o tom, ako bude možné takúto rýchlosť v praxi merať. Policajti na chodníkoch nemajú zariadenia schopné presne určiť, či sa niekto pohyboval rýchlosťou 8 alebo 10 kilometrov za hodinu. Podľa odborníkov preto novela slúži skôr ako právna pomôcka než ako reálny nástroj kontroly. V praxi pôjde o orientačný údaj, ktorý sa použije až pri dokazovaní po nehode alebo spore. Dnes dokážu úrady zistiť, či cyklista alebo kolobežkár prekročil rýchlosť chôdze. Pomáhajú im pri tom kamerové záznamy z frekventovaných úsekov, najmä v okolí nákupných centier, mestských zón a dopravných uzlov. Takéto zábery umožňujú presnejšie určiť, ako sa nehoda odohrala. Tieto záznamy môžu poslúžiť ako dôkazový materiál, či jeden z účastníkov nehody prekročil zákonom stanovenú rýchlosť chôdze a ako závažne. Na základe toho bude možné podobné situácie riešiť efektívnejšie ako dnes.

Deti na bicykloch či odrážadlách

Dôležitý aspekt sa týka aj detí. Rodičia ich často vo svojom pešom sprievode nechávajú jazdiť po chodníkoch na malých bicykloch či odrážadlách, čo je dnes dovolené. Ak by sa zákon vykladal príliš prísne, mohla by vzniknúť absurdná situácia, že aj dieťa na trojkolke prekročilo povolenú „rýchlosť chôdze“. Práve preto dopravní experti upozorňujú, že novela musí byť interpretovaná s rozumom. Jej cieľom nie je sankcionovať malé deti ani ich rodičov, ale poskytnúť nástroj, ktorý umožní lepšie určiť zodpovednosť v prípadoch, keď niekto spôsobí zranenie alebo škodu.

Z hľadiska bezpečnosti chodcov tak ide o krok správnym smerom. Ulice slovenských miest sa menia a zdieľané priestory medzi chodcami, cyklistami, korčuliarmi či kolobežkármi sú čoraz bežnejšie. Presne definovaná rýchlosť chôdze môže v budúcnosti pomôcť pri navrhovaní mestských zón, kde sa bude mikromobilita pohybovať pod dohľadom jasných pravidiel. Zároveň však platí, že bez lepšej infraštruktúry, oddelených cyklotrás a dôslednej dopravnej výchovy sa bezpečnosť na chodníkoch nezlepší len dodaním čísla do zákonu.

Začiatok platnosti už od januára 2026

Novela zákona nadobudne účinnosť 1. januára 2026 a spolu s ňou aj ďalšie zmeny, týkajúce sa vodičov vyššieho veku či lekárskych prehliadok. Po novom novela posúva povinnosť absolvovať lekársku prehliadku pre vodičov až od 70 rokovpričom preventívnu prehliadku u všeobecného lekára možno uznať ako vodičskú, ak lekár vykoná všetky potrebné úkony. Paradoxne však preventívna lekárska prehliadka často nezahŕňa všetky potrebné úkony na otestovanie kognitívnych schopností vodičov, čo môže byť problémom.