Analýza: Kroky vlády a Trump zabíjajú slovenský autopriemysel. Čaká nás osud Detroitu?

Ak sa Slovensko môže vo svete skutočne niečím pochváliť, tak je to prvenstvo v množstve vyrobených áut na obyvateľa. Dlhodobo sa v tomto meradle držíme na svetovej špičke, no práve to môže prinášať aj zásadný problém. Na našu ekonomiku má totiž automobilový priemysel výrazný dopad a všetky vonkajšie, ale aj vnútorné vplyvy teda môžu zásadne ovplyvniť finančné výsledky krajiny. Slovenský automobilový priemysel má silné postavenie a na jeho výkone stoja stovky subdodávateľov naprieč celým spektrom služieb. Svojím výkonom dosahuje približne 11 % podiel na hrubom domácom produkte celej krajiny. Zdá sa však, že práve toto silné postavenie môže byť do budúcna ohrozené.

Na scénu totiž vstúpila celá séria nepriaznivých faktorov, ktoré môžu narušiť pozíciu Slovenska ako automobilovej veľmoci. Medzi hlavné problémy patrí nárast ciel zo strany Trumpovej administratívy, silnejúca konkurencia z Číny, ale aj rastúce domáce daňové a legislatívne bremená pre firmy. Ako upozornila riaditeľka ekonomického a biznisového programu z think-tanku GLOBSEC Zuzana Peláková, najväčším krátkodobým rizikom pre automobilový sektor sú práve americké clá.

Clá z USA a hrozba pre slovenské automobilky

Slovenské automobilky sú na americkom trhu silne exponované. Vývoz do USA totiž tvorí približne 4 % z celkového exportu Slovenska, pričom z tejto čiastky je približne až 80 % reprezentovaných práve automobilovým priemyslom. Clá uvalené na import z EÚ v oblasti automobilového priemyslu, ktoré dosiahli 15 % po znížení z pôvodnej hrozby 25 % či dokonca 30 %, síce predstavujú zmiernenie situácie, no stále ide o významné zaťaženie. Pre slovenské továrne, ktoré pracujú v globálnych výrobno-logistických reťazcoch, to znamená vyššie náklady, menšiu konkurencieschopnosť a neistotu pri plánovaní investícií.

Domáce daňové zaťaženie a slabá podpora transformácie

Okrem výrazných vonkajších vplyvov v podobe vyššie uvedených ciel na výsledky automobilového priemyslu na Slovensku výrazne vplýva aj domáca situácia. Analytik Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne upozorňuje, že vláda zavádza nové dane a poplatky v rámci konsolidácie verejných financií, ktoré stavajú podniky do čoraz nevýhodnejšieho postavenia, uvádza to americká CNBC.

Napríklad zákon o transakčnej dani či zvýšené odvody podnikateľov ešte viac komplikujú situáciu odvetvia, ktoré potrebuje investície a stabilné prostredie. Ako podľa TA3 uvádza Horňák:

„Chýba cielená vládna a inštitucionálna podpora transformácie odvetvia. Situácia je v skutočnosti presne opačná: Kvôli opatreniam fiškálnej konsolidácie sa podnikateľské prostredie na Slovensku zhoršuje.“

Silnejúca konkurencia a pomalšia elektrifikácia

Nesmieme zabúdať ani na technologické výzvy, ktoré tiež neustupujú do úzadia. Záväzky k výrobe elektrických vozidiel sa napĺňajú pomalšie a niektorí výrobcovia sa rozhodli investovať v iných krajinách. Napríklad Volkswagen uprednostnil so svojím modelom ID.1 Portugalsko a Stellantis zase Španielsko.

Na trh vstupuje aj silnejúca čínska konkurencia. Tá znižuje ceny komponentov, často vďaka výrazným dotáciám od čínskej vlády. Zároveň prináša nové produkty na európsky trh. Horňák konštatuje, že clá z USA sú iba jedna časť skladačky.

Strategická neistota

Okrem toho Horňák upozorňuje aj na prílišnú náklonnosť slovenskej vlády pod vedením Roberta Fica k Rusku, ktoré v roku 2022 vojensky napadlo Ukrajinu, a taktiež čoraz silnejší euroskepticizmus či nepredvídateľné kroky popredných predstaviteľov Slovenskej republiky. Podľa jeho slov je tak Slovensko čoraz častejšie vnímané ako nespoľahlivý partner, čo môže negatívne ovplyvniť možné investície, a to ako súčasných tak aj budúcich investorov.

Ak sa súčasný stav v budúcnosti nezmení, môže to spôsobiť výraznú stagnáciu v odvetví a zároveň aj pokles prichádzajúcich investícií. S tým úzko súvisí aj rast HDP Slovenska. V druhom štvrťroku 2025 dosiahol len 0,4 %, čo je najnižšia úroveň od konca roka 2022. V tom období sa Slovensko okrem pandémie COVID-19 potýkalo aj s nestabilnou situáciou v regióne spôsobenou ruskou agresiou.

Čo to znamená pre motoristov a ekonomiku?

Pre vodičov a motoristickú verejnosť to znamená viacero vecí. Ak automobilový sektor upustí od tempa rastu, môže sa to prejaviť znížením počtu pracovných miest. Menej investícií pocítia najmä regióny, kde sú továrne a rôzni subdodávatelia. Následne tak vzniknú vyššie ceny vozidiel v dôsledku prenosu rastúcich nákladov výrobcov. Môže sa znížiť aj dostupnosť moderných technológií v autách vyrábaných na Slovensku. Ekonomický dopad zasiahne celý dodávateľský reťazec od gumárenského priemyslu cez plasty až po elektroniku a tým aj zamestnanosť vo viacerých regiónoch.

Detroit ako poučenie

Slovensko by sa malo poučiť z príbehu Detroitu. Mesto Detroit, kedysi centrum amerického automobilového priemyslu, stratilo milióny pracovných miest, desaťtisíce obyvateľov a nakoniec sa v roku 2013 stalo najväčším bankrotom mesta v histórii USA. Medzi hlavné príčiny patrilo postupné presúvanie výroby, slabá diverzifikácia ekonomiky a vnútorné štrukturálne problémy. V prípade Slovenska nejde o to, že by hrozil bankrot, ale že klesajúca konkurencieschopnosť, strategická neistota a neadaptovanie sa na elektrifikáciu môžu spôsobiť príbeh s podobnou lekciou. Zároveň netreba stále zabúdať, že ani tretia konsolidácia tejto vlády nemusí priniesť želané výsledky a tým sa Slovensko môže priblížiť ku Grécku, ktoré v minulosti ako štát viackrát zbankrotovalo.

Ak vláda aj súkromný sektor nezačnú reagovať, situácia sa môže zhoršiť. Pomohla by cieľavedomá podpora transformácie, zníženie daňovej a odvodovej záťaže či posilnenie väzieb s kľúčovými partnermi. Bez týchto krokov môže slovenská pozícia „európskej automobilovej veľmoci“ postupne slabnúť, a spolu s ňou aj celá ekonomika.