Vyššia daň na palivá najviac zasiahne dôchodcov a „pracujúcu chodobu“. Objasňujeme nový európsky emisný model ETS2

Motoristov čakajú od roku 2027 významné zmeny. Európska únia plánuje zaviesť nový systém obchodovania s emisnými kvótami, ktorý sa do značnej miery zasiahne aj bežných vodičov. Systém ETS2, ako sa nová schéma volá, rozšíri uhlíkovú daň na sektory dopravy a vykurovania. V dôsledku toho môžeme očakávať výraznejšie zvýšenie cien benzínu a nafty. Niektoré odhady hovoria o zdražení palív na úrovni desiatok centov za liter.

Čo je ETS2 a koho sa dotkne?

Súčasný systém obchodovania s emisiami (ETS) sa týka najmä veľkých podnikov v energetike a priemysle. Nový systém ETS2 však rozširuje pravidlá aj na sektor dopravy, konkrétne na predajcov palív. Od roku 2027 budú distribútori podľa pripravovaného materiálu nakupovať emisné povolenky za každú tonu CO₂, ktorú uvoľní spaľovanie pohonných látok ako benzín a nafta.

Hoci sa povolenky budú technicky vzťahovať na distribútorov, ich náklady sa prirodzene premietnu do cien na čerpacích staniciach. Bežní vodiči tak reálne zaplatia za nové environmentálne pravidlá.

Nárast cien vraj až o 50 centov. Nepravdepodobné, no možné

Výška nárastu cien palív závisí najmä od vývoja cien emisných povoleniek. Podľa dokumentu Európskeho parlamentu z mája 2025 existuje viacero scenárov. Základný odhad Európskej komisie pri cene 48 € za tonu CO₂ hovorí o zvýšení ceny benzínu o 0,11 € na liter a nafty o 0,13 €.

Podľa rovnakého dokumentu analytici z BloombergNEF predpokladajú omnoho pesimistickejší scenár. Ich predpovede hovoria, že do roku 2030 môže cena uhlíka v ETS2 dosiahnuť až 149 € za tonu CO₂. Ešte vyšší odhad ale uvádza spoločnosť Vertis Environmental Finance, ktorá pracuje s rozpätím 111 až 259 eur za tonu CO₂. Ak sa tieto predikcie naplnia, podľa odborných štúdií by mohol systém ETS2 zvýšiť cenu palív až o 50 centov za liter. Táto suma výrazne presahuje pôvodné očakávania a predstavuje zásadný zásah do rozpočtov domácností. EÚ však plánuje zaviesť stabilizačný mechanizmus MSR, ktorý bude reagovať na prudké cenové skoky emisných povoleniek. Týmto sa docieli lepšia stabilizácie cena bez zbytočných skokových zdražení. MSR už čiastočne vplýva aj na súčasnú verziu ETS.

Od kedy bude uhlíková daň na palivá platiť?

Spotrebitelia, ktorí nemajú možnosť znížiť spotrebu alebo prejsť na alternatívne zdroje energie, budú týmito opatreniami ohrození najviac. Vysoké uhlíkové ceny sa navyše neprejavia len pri tankovaní, ale aj v nákladoch na vykurovanie. S nárastom poplatkov za tonu CO₂ však nesúvisí len priamy nárast cien paliva. Na danú situáciu by v tomto prípade museli reagovať aj autodopravcovia, čo by malo dopad na finálnu cenu produktov mimo sféry platnosti daného dokumentu.

Systém ETS2 má vstúpiť do platnosti 1. januára 2027. V prípade extrémne vysokých cien energií môže Európska komisia jeho prijatie posunúť na január 2028. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré túto možnosť momentálne zvažujú. Európska únia uvažuje aj o prechodnom období v rokoch 2025 a 2026, ktoré bude slúžiť na reportovanie emisií bez nutnosti nákupu povoleniek. Od 2027 sa však už začne reálny obchod s kvótami, pričom emisná hranica sa bude každoročne znižovať približne o 5 %.

Skutočná cena palív na Slovensku bez daní

Na Slovensku z každého jedného eura, ktoré vodiči zaplatia za pohonné látky, ide veľká časť štátu. Napríklad pri cene benzínu 1,549 €/l predstavuje spotrebná daň 0,514 € a DPH 23 %. Reálna cena samotného paliva bez daní je teda len približne 0,735 €/l. V prípade nafty, kde je bežná cena 1,469 €/l a spotrebná daň 0,368 €, ostáva po odpočítaní príslušných daní čistá cena približne 0,740 €/l.

V oboch prípadoch teda platí, že viac než 49 % tvorí daňové zaťaženie. Po zavedení ETS2 budú dane tvoriť viac než 60 % z ceny litra paliva. Inými slovami, za samotnú surovinu zaplatíme menej než za všetky dane a poplatky dokopy.

EÚ z ETS2 očakáva výnos až 700 miliárd eur

Z pohľadu Bruselu nejde len o ekologický nástroj, ale aj o významný finančný zdroj. Podľa odhadov BloombergNEFmôže nový systém obchodovania s emisiami priniesť medzi rokmi 2027 a 2035 výnos prevyšujúci 700 miliárd eur. Tieto príjmy by mohli nahradiť časť tradičných zdrojov financovania rozpočtu EÚ a zároveň podporiť klimatické politiky.

Časť z týchto financií však poputuje do tzv. Sociálno-klimatického fondu. Ten má slúžiť na zmiernenie dopadov na domácnosti s nízkym príjmom, ktoré si nebudú môcť dovoliť vyššie ceny palív alebo prechod na ekologickejšiu dopravu. Fond vo výške 86,7 miliardy eur (65 miliárd eur je priamo z fondu + 21,7 miliard eur pochádza z príspevkov z rozpočtov jednotlivých členských štátov), je aktuálne plánovaný na obdobie 2026 až 2032. Jeho cieľom je pomôcť členským štátom so zavádzaním opatrení pre zraniteľné skupiny. Medzi podporované aktivity patrí zatepľovanie budov, výmena vykurovania, dotácie na elektromobily a priame finančné kompenzácie. Aj keď tieto opatrenia môžu zmierniť sociálne dopady, nie je jasné, či budú postačovať pri masívnom zdražovaní pohonných látok a energií.

Uhlíková daň a budúcnosť individuálnej dopravy

Zavedenie ETS2 je ďalším krokom v klimatickej stratégii EÚ, ktorá smeruje k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Spolu s plánovaným zákazom predaja nových spaľovacích motorov od roku 2035 vysiela Brusel jasný signál, že lacné tankovanie patrí minulosti. Hoci EÚ chce znížiť emisie CO₂ a motivovať obyvateľov k ekologickejším riešeniam, stále chýba jasná predstava o tom, ako sa zmení dostupnosť dopravy v krajinách, kde elektromobilita zatiaľ nezískala masové rozšírenie.