EÚ plánuje výrazne znížiť množstvo starších áut. Na stole je už návrh o ich životnosti

Nie je žiadnym tajomstvom, že Európska únia bojuje proti starým vozidlám. Jednak z dôvodu bezpečnosti na cestách, a jednak aj z environmentálneho hľadiska. Niektoré krajiny už dnes pracujú na zákaze vjazdu starých naftových áut na svoje územie, či dokonca zavádzajú podporu pre elektrické vozidlá. Dopomôcť ku koncu starých áut môže aj návrh regulácie Európskeho parlamentu a Rady, ktorý zavádza životnosť motorových vozidiel.

Green Deal ako základ pre nové pravidlá

Predkladaný materiál z 13. júla 2023 bližšie špecifikuje definíciu vozidla na konci životnosti, známeho aj ako „End of Life Vehicle“ (ELV).  Cieľom zmieneného dokumentu je upevnenie dohody Green Deal, ktorá by mala do roku 2050 zabezpečiť uhlíkovo neutrálnu a ekologicky nezávadnú ekonomiku Európy. Čo je však dôležitejšie, samotný návrh si kladie za cieľ zlepšiť recykláciu vyradených vozidiel, aby sa ich materiály mohli neskôr využiť pri výrobe nových áut.

Ako určiť, že vozidlo už nie je technicky opraviteľné?

Konkrétne nariadenie o ELV sa zameriava na vozidlá, ktoré z rôznych dôvodov nemožno technicky opraviť. Predkladaný návrh vo svojej prílohe 1 takéto vozidlá presnejšie popisuje na základe jednotlivých kategórií uvedených nižšie.

Kritériá na posúdenie opraviteľnosti vozidiel:

Vozidlo je technicky neopraviteľné, ak spĺňa jedno alebo viaceré z nasledujúcich kritérií:

1. bolo rozrezané na kusy alebo rozobraté,
2. bolo zvárané alebo uzavreté izolačnou penou,
3. bolo úplne zhorené do takej miery, že motorový alebo cestujúci priestor je zničený,
4. bolo ponorené vo vode nad úroveň palubnej dosky,
5. nie je možné opraviť alebo vymeniť jeden alebo viacero z týchto komponentov:
   • prvky spájajúce sa s vozovkou (napr. pneumatiky, kolesá), zavesenie, riadenie, brzdy a ich ovládacie prvky,
   • uchytenia sedadiel a ich spoje,
   • airbagy, napínače bezpečnostných pásov, pásy a súvisiace ovládacie prvky,
   • karoséria a rám vozidla,
6. konštrukčné alebo bezpečnostné prvky vozidla majú technické chyby, ktoré sú nezvratné a nevymeniteľné, napr. starnutie kovu, opakované praskliny základných náterov alebo nadmerná prerážajúca korózia,
7. oprava vyžaduje výmenu motora, prevodovky, karosérie alebo rámu vozidla, čo vedie k strate pôvodnej identity vozidla.

Nejasnosti okolo výmeny kľúčových častí

Z pohľadu používania je dôležitý predovšetkým posledný, siedmy, bod. Samotný popis totiž vzbudzuje hneď niekoľko otázok. Jednou z nich je napríklad situácia, keď sa na novom aute v záruke pokazí motor alebo prevodovka a servis problém rieši výmenou týchto komponentov. Podľa návrhu by takýto zásah mohol viesť k zaradeniu vozidla medzi ELV. V takom prípade by ste vozidlo nemohli ďalej používať, museli by ste ho vyradiť z evidencie a odovzdať na recykláciu. Samozrejme, vo finálnom znení môže mať tento bod presne špecifikované uplatnenie, ktoré sa nemusí vzťahovať na uvedený príklad. Samozrejmosťou je potom vyradenie vozidla, ktorého rám je skorodovaný, čo znižuje jeho bezpečnosť a tým aj ohrozuje ostatných účastníkov cestnej premávky.

Ekonomická neopraviteľnosť vozidla

ďalším bodom návrhu o ELV je aj ekonomická stránka. Ak totiž náklady na opravu prevýšia trhovú hodnotu vozidla, možno ho zaradiť medzi ekonomicky neopraviteľné a následne ho vyradiť z evidencie v členskom štáte, kde bolo pred opravou registrované. Vo väčšine prípadov poisťovňa označí škodu za totálnu, a to ak oprava presiahne zostatkovú hodnotu vozidla.

Prevencia pred podvodmi s vozidlami po povodni

Veľkým prínosom návrhu je jeho preventívna rovina. V posledných rokoch sa totiž v Európe pomerne často vyskytujú prívalové povodne. Tie sa nevyhýbajú ani vozidlám, ktoré ich následkom končia s ťažkým poškodením interiéru, motoru alebo elektroniky. Mnoho priekupníkov však takéto autá vysuší a následne ich predáva v chudobnejších častiach Európy ako nepoškodené, pričom fakt o ich zatopení neprezradia. Po novom by sa takéto vozidlo automaticky radilo do kategórie ELV, podľa nižšie špecifikovaných kritérií.

Vozidlo možno považovať za technicky neopraviteľné, ak:

• bolo ponorené pod úroveň palubnej dosky, pričom došlo k poškodeniu motora alebo elektrickej sústavy,
• dvere nie sú pripevnené k vozidlu,
• dochádza k úniku paliva alebo výparov paliva, čo predstavuje riziko požiaru alebo výbuchu,
• unikol plyn zo systému na skvapalnený plyn, čo predstavuje riziko požiaru alebo výbuchu,
• došlo k úniku prevádzkových kvapalín (palivo, brzdová kvapalina, nemrznúca zmes, batériová kyselina, chladiaca kvapalina), čo predstavuje riziko znečistenia vody,
• komponenty bŕzd a riadenia sú nadmerne opotrebované.

Ak vozidlo spĺňa niektorú z vyššie uvedených podmienok, technik musí individuálne posúdiť, či jeho technický stav postačuje na získanie osvedčenia o technickej spôsobilosti v členskom štáte, kde ho pred opravou evidovali. Rovnako je to aj v prípade poškodenia motorového priestoru alebo interiéru ohňom.

Doplnkové dôvody pre zaradenie do kategórie ELV

Okrem uvedených kritérií návrh definuje aj doplnkové dôvody, ktoré radia vozidlo do skupiny ELV. To sa stane napríklad ak:

• neexistujú prostriedky na identifikáciu vozidla, najmä chýba identifikačné číslo vozidla (VIN),
• vlastník vozidla nie je známy,
• vozidlo neabsolvovalo povinnú technickú kontrolu (STK) v lehote dlhšej ako dva roky od dátumu, kedy mala byť naposledy vykonaná,
• vozidlo nie je primerane chránené pred poškodením počas skladovania, prepravy, nakládky a vykládky,
• bolo odovzdané na spracovanie do autorizovaného zberného miesta alebo autorizovaného zariadenia na spracovanie odpadu.

Nárast počtu vyradených vozidiel je nevyhnutný

Podľa Euractiv je v súčasnosti každoročne v Európe vyradených približne 6 miliónov vozidiel, ktoré sa stávajú technicky nespôsobilými, alebo ich vek a stav neumožňujú ekonomickú opravu. Očakáva sa však, že po prijatí tejto legislatívy sa toto číslo ešte zvýši. Stane sa tak v dôsledku sprísnených kritérií technickej a ekonomickej neopraviteľnosti, ale aj kvôli zlepšeniu dohľadu nad exportom starších áut mimo EÚ.

Priekupníci tieto vozidlá často posielajú do menej rozvinutých krajín, kde ich následne prevádzkujú aj vtedy, keď ich technický stav nevyhovuje. Tu však treba upozorniť na jeden dôležitý detail. Mnoho diskutérov sa k danému návrhu vyjadrilo, že to môže znamenať aj koniec pre veterány a historické vozidlá. To však nie je pravda. Samotný dokument totiž jasne vymedzuje tieto autá do samostatnej kategórie vozidiel historického záujmu. EÚ zároveň nezahŕňa tieto autá do viacerých prísnych predpisov.

Nová povinnosť recyklácie vozidiel

Ak vozidlo podľa predpisu patrí do skupiny ELV, jeho prevádzku treba ukončiť a následne ho odovzdať do autorizovaného spracovateľského zariadenia. Požiadavka na recykláciu pritom nie je novinkou. Európska únia ju zahrnula do legislatívy už v roku 2000.

Ekologická dilema a požiadavky na ekodizajn

Paradoxom situácie však je, že mnohí experti už dnes upozorňujú na vyššiu ekologickú náročnosť výroby nového vozidla s rozsiahlymi elektronickými systémami a väčšími rozmermi v porovnaní s opravou a ďalším používaním starého auta. Na tento fakt pre Euractiv upozornil politický referent z Európskeho environmentálneho úradu Fynn Hauschke. Zároveň požaduje silnejšie opatrenia v oblasti ekodizajnu vrátane zavedenia hodnotenia environmentálnej stopy v procese schvaľovania typu vozidla. Navrhuje tiež stanoviť ciele pre opätovné použitie dielov a riešiť environmentálne dôsledky exportu ojazdených áut do menej vybavených regiónov. Dokument pritom uvádza, že výrobcovia majú používať recykláty až na 25 % plastových častí vozidiel, pričom tento podiel sa má v priebehu rokov zvyšovať.