Čiastková úľava pre Bratislavu. Otvorenie vetvy križovatky D1/D4 vyvoláva otázky, ministerstvo sa pochválilo ďalšími úspechmi

Sľuby o komfortnejšom napojení verzus realita preťaženého mesta

V utorok 13. mája 2025 bola odovzdaná do užívania ďalšia vetva rozsiahlej križovatky diaľnic D1 a D4. Konkrétne má ísť o prepojenie D1 v smere od Zlatých Pieskov priamo na bratislavský obchvat D4, ktorá bude pre mnohých vodičov celkom kľúčová.

Diaľničiari oznámili, že nová vetva s názvom Bratislava – Jarovce má „zjednodušiť život predovšetkým obyvateľom východnej časti hlavného mesta“. Tí by sa vďaka nej mali „omnoho komfortnejšie“ napojiť na obchvat. Znie to sľubne, no realita môže byť, ako už neraz, menej ružová.

Argumentuje sa tým, že doteraz museli vodiči zo severovýchodnej Bratislavy smerujúci na západ, do Rakúska či Maďarska, prechádzať preťaženým centrom mesta. Analytické odhady hovoria o „zvýšení komfortu“ pre „niekoľko stoviek motoristov denne“.

Optimistické vyhlásenia ministra a pretrvávajúca skepsa motoristov

Minister dopravy Jozef Ráž nešetril optimizmom, keď vyzdvihol, že nová vetva uľahčí aj napojenie na D4 smerom na Dunajskú Stredu a južné Slovensko, ako aj prístup na letisko pre cestujúcich smerujúcich na západ. Jeho slová podľa kritikov vyznievajú ako opakujúca sa mantra o postupnom zlepšovaní, ktorej komplexný efekt je stále otázny.

Ministerstvo sa chváli aj predchádzajúcimi investíciami, ako bolo otvorenie vetiev z D1 na Raču či z D4 na D1 smerom na Trnavu, ktoré údajne v marci tohto roka umožnili odkloniť nákladnú tranzitnú dopravu z Prístavného mosta. Faktom zostáva, že Bratislava sa s dopravnými zápchami borí naďalej.

Nádeje spojené s dokončením križovatky a otázniky nad reálnym odľahčením

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček dodáva, že sa pracuje aj na vetve z Trnavy na Jarovce, ktorá má odkloniť nákladnú dopravu aj v opačnom smere. Znie to síce nádejne, no kedy sa Bratislava skutočne zbaví tranzitnej kamiónovej dopravy, zostáva nejasné.

Modernizácia D1 pred Bratislavou a križovatka D1/D4 sú prezentované ako „najvýznamnejšia dopravná investícia na západnom Slovensku“. Je nepochybné, že región potrebuje kvalitnú infraštruktúru, no otázkou je, či sa táto rozsiahla investícia pretaví do reálneho a citeľného zlepšenia pre obyvateľov hlavného mesta a okolia v dohľadnom čase.

Hoci NDS predpokladá, že po kompletnom otvorení križovatky sa bratislavská D1 odľahčí o „niekoľko tisíc vozidiel denne“, motoristi zostávajú skeptickí.

To aj napriek tomu, že sa medzičasom rezort dopravy pochválil ďalšími úspechmi.

Dva najdôležitejšie diaľničné projekty úspešne napredujú

Všetky tri úseky kysuckej D3 a posledný nerozostavaný článok na ťahu medzi Bratislavou a Košicami D1 Turany – Hubová pokračujú v príprave, informuje ministerstvo vo svojej tlačovej správe. Pri všetkých štyroch úsekoch momentálne prebieha verejné obstarávanie na zhotoviteľa.

Spolu pôjde o takmer 40 nových diaľničných kilometrov, vrátane druhej rúry tunela Horelica a dvoch nových tunelov Korbeľka a Havran. Kysucká D3 aj D1 Turany – Hubová patria medzi najrýchlejšie postupujúce projekty v cestnej infraštruktúre na severnom Slovensku. Sú jednou z kľúčových priorít rezortu dopravy i Národnej diaľničnej spoločnosti.

Na projekte kysuckej D3 sa za posledný rok spravilo viac než za celú predchádzajúcu dekádu. Verejné súťaže sú v pokročilom štádiu pri všetkých troch úsekoch: D3 Oščadnica – Čadca, II. profil, D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica a D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto.

Celá kysucká tepna D3 bude mať 26 kilometrov, povedie od Žiliny po poľské hranice. Celkovo rátame s výstavbou takmer 60 mostov, troch križovatiek a 40 kilometrov protihlukových stien. V rámci výstavby pribudne aj jedno odpočívadlo a nové stredisko správy a údržby diaľnic, ktoré motoristom v regióne zaistí vyššiu bezpečnosť a komfort na spravovaných úsekoch.

Budúci diaľničný ťah na Kysuciach nepomôže len motoristom, ale aj okolitým obciam. Podľa predbežných analýz len pri obci Oškerda ubudne denne 12 000 osobných a 6 000 nákladných áut. Pri ďalších obciach na ceste I/11 sa úbytok pohybuje okolo 7 000 pri osobnej doprave a zhruba okolo 5 000 pri nákladnej doprave za 24 hodín.

Úsek D1 Turany – Hubová bude mať dĺžku 13,5 kilometra a súčasťou budú dva nové tunely Havran (2,9 km) a Korbeľka (5,9 km). Okrem toho sa tu postaví 11 mostov, dve križovatky a aj jedno nové stredisko správy a údržby.

Posledný nerozostavaný článok medzi dvoma metropolami Slovenska výrazne zvýši plynulosť a bezpečnosť dopravy a odkloní tranzit z obcí Kraľovany, Stankovany, Ľubochňa či Hubová. Z celoslovenského hľadiska dokončenie D1 odbremení aj ostatné dnes využívané koridory, napríklad cestu cez Donovaly, Čertovicu či južný ťah pri tranzite z východu na západ a opačne.