Moderátor Ján Mečiar úprimne o elektromobiloch, bicyklovaní do práce a nadávaní za volantom (149. podcast)

Ján Mečiar je moderátor Novín TV JOJ a pripravuje aj reláciu Spektrum, v ktorej hovorí o novinkách zo sveta vedy a techniky. Viem, že je vodičom už veľa rokov, jazdí na krásnom športovom aute a má dokonca aj veterána. Tém na rozhovor bolo viac, tak som mu zavolal a pohovorili sme. Jano vyštudoval vysokú školu dopravy a spojov, tak som chcel vedieť, čo presne tam študoval, ako veľmi je to blízke nášmu auto – moto podcastu.

Presne sa to volalo, to si dodnes pamätám, „Prevádzka a ekonomika cestnej a mestskej dopravy“. To bol taký všeobjímajúci odbor, ktorý zahŕňa mestskú hromadnú dopravu, ale učili sme sa aj navrhovanie ciest, parkovísk, riešenie dopravy v meste, zelené vlny a takéto veci.

Čiže keby si náhodou prišiel z akéhokoľvek dôvodu o svoju prácu, vedel by si niečo také robiť?

Bohužiaľ nie, pretože ja som skončil pred 33 rokmi a nikdy som to nerobil. Ja som skončil zrovna v takom čase, keď sa to celé po 1989 roku rúcalo a nový systém ešte nebol, takže ja som sa k tomu nikdy nedostal a potom ma to odvialo smerom do rádií a nakoniec televízia.

Poďme k autám. Na akom aute si robil skúšky na vodičský preukaz a ako to dopadlo?

Tuším to bola Škoda Favorit, skúšky dopadli dobre, ale tú poslednú jazdu pred skúškami si dodnes pamätám. Išli sme po meste za normálnej premávky a inštruktor zrazu povedal, „Tu odbočte doľava“. Ja som strhol volant doľava, akurát oproti išlo auto, ale inštruktor mal chvalabohu druhý volant a havárii sme unikli.

Ty si ten typ, ktorý predtým, ako robil vodičák, už trošku na čierno jazdil niekde na bočných uličkách a poľných cestách?

Dosť výdatne. Ja už som vedel vtedy normálne šoférovať, vďaka rodičovskému autu som sa preháňal po poľných cestách popri Váhu.

Tvoje prvé auto, ktoré si si kúpil?

Ja som najprv dostal od rodičov to auto, ktoré som najprv humpľoval na tých cestách okolo Váhu. Bola to Škoda 120L. Potom prvé auto, čo sme si kúpili, to už som bol ženatý, bola Škoda Forman, čo bol Favorit vo verzii Combi.

V akom stave máš kufor svojho auta? Máš tam poriadok, alebo tam máš nejaké nepotrebné haraburdy?

Mám tam poriadok, lebo mám v kufri takú veľkú prepravku a v nej mám nepotrebné haraburdy. Mám tam napríklad krásnu elektrickú škrabku na oškrabávanie námrazy. Túto zimu som ju použil dvakrát, ale vozím ju tam celé leto, lebo naozaj človek nikdy nevie. Som pripravený keby v auguste v noci mrzlo, je to veľmi praktická vec.(smiech)

Čo zvláštne a nie úplne bežné si už prepravoval v aute?

Ja mám dvojmiestne auto, tam sa veľa toho nedá prepravovať. Všetko čo je trošičku väčšie vyzerá v tom aute veľmi čudne. Je to Ford Mustang, aby som bol konkrétny. A keď tam chceš naložiť napríklad lišty na zakrytie elektrického vedenia, zistíš že to v tom aute vyzerá veľmi zvláštne.

Stále sa ľudia obzerajú za týmto tvojim americkým autom, alebo už je to bežné vozidlo?

V Bratislave je to celkom bežné vozidlo, ale ono je také krásne červené a na deti to stále funguje. Keď idú škôlkari na vychádzku a prejdem okolo nich, tak vidíš ako im svietia oči, lebo to auto vyzerá ako taký veľký angličák. Ukazujú prstom, aha, aha. To človeka poteší.

Ty si ako každý bežný šofér púšťaš za jazdy muziku, ale nepoznám veľa ľudí, ktorí by si za jazdy púšťali gramofón a platňu. Viem, že ty áno.

To bol len taký experiment. To bolo vo veteráne a ten gramofón za jazdy vôbec nefunguje, s tým nič neurobíš. To jednoducho bude skákať, ak by si išiel akokoľvek opatrne. To sa robí tak, že zastavíš, vyberieš gramofón a dáš ho napríklad na kapotu, pustíš, tešíš sa a si za čáva, lebo máš v aute gramofón a potom keď ideš ďalej, tak ho zbalíš, naložíš a ideš ďalej.

Čiže to je len taká machrovačka?

Jasné, to je len machrovačka. Za jazdy si púšťať gramofón to vedci ešte nevymysleli.

Si fanúšik a majiteľ veterána. To je radosť z jazdenia, alebo je to aj finančná investícia?

Je to možno aj finančná investícia, ale my nemáme nič také. Investičné autá sú úplne mimo moju finančnú ligu, tie sa pohybujú v státisícoch eur. My sme si to kúpili a jazdíme na tom pre radosť, pretože sa nám to páči. Hovorím v množnom čísle, lebo je v tom zahnutá aj manželka.

Pre mňa sú veterány krásne, ale zároveň by som sa bál, že sa pokazí a niekde ma nechá. Už sa ti to stalo?

Už sa nám to stalo mnohokrát. Na jednej strane je to možno čaro toho všetkého a na druhej strane, musíme rátať s tým, že keď s takouto, ako ja hovorím láskyplne, haraburdou pôjdeš na cestu, je celkom pravdepodobné, že ťa niekde nechá v štichu.

Daj nejakú príhodu s pokazeným veteránom.

Najčerstvejšia je z minulého ročníka 500 kilometrov slovenských. Boli sme na jazde do Banskej Bystrice, pršalo a bolo škaredo. Sedeli sme v aute z roku 1956 a pred Bystricou zrazu zdochlo. Rozmýšľal som, čo s ním, tak som skúsil naštartovať. Podarilo sa to, tak sme zas kúsok prešli a zase to zdochlo. A takýmito prískokmi sme sa dostali až na okraj Banskej Bystrice, kde som zostal stáť a zavolal som servisákov, ktorí nás sprevádzali. Asi za pol hodinu prišli, pozreli sa na to, vytiahli bandasku a opravili to 20 litrami benzínu. V tom aute chýbal benzín. Musím povedať, že ukazovateľ benzínu na 70-ročnom aute ukazoval asi podľa toho, aký bol atmosférický tlak. V jednej chvíli bola nádrž plná a o chvíľu prázdna.

Ktorý cestný úsek na Slovensku, alebo ktorú cestu by konečne mohli opraviť?

To asi v každej dedine nájdeš niečo, čo by už konečne mohli opraviť.

Akí sú vodiči na slovenských cestách? Je to lepšie, alebo nie?

Ja mám pocit, že je to stále také isté. Drvivá väčšina vodičov je úplne v pohode, lebo keby neboli, tak na tých cestách je už úplná divočina. Ale občas sa nájde niekto, pri kom používam, ako to len slušne povedať, vulgárne slová za volantom.

Vypočujte si celý rozhovor v podcaste Autobazar.EU a dozviete sa aj:

• Prečo si nekúpi elektromobil.
• Prečo do práce nechodí na bicykli.
• Kedy používa za volantom ostrejšie slová.