Život s elektromobilom bez domu a garáže, takáto je realita!

S elektromobilom sa to dá, lenže…

Ku téme elektromobilov sa často krát vyjadruje viac ľudí, ktorí s nimi skúsenosť nemajú ako tých, ktorí s nimi aspoň niečo odjazdili. Ak elektromobily niekto skúsi a pokúša sa na ne pozerať triezvo a nezaujato, nájde na nich to dobré aj to zlé. Človeka obvykle nadchne futuristický pocit z jazdy, extrémne ticho, pri výkonnejších vozidlách skvelá dynamika. Na druhej strane tu máme vyššiu cenu, nižší dojazd a komplikovaniejšie možnosti nabíjania. Ide o to, ako veľmi niekoho pozitíva dostanú a ako veľmi dokáže zmeniť svoje zvyklosti ohľadom používania auta. Na realitu sa skúsil pozrieť portál carthrottle.com.

Tamojšia redakcia dostala na testovanie elektrickú Škodu Enyaq SportLine. Ide o športovejšie ladené elektrické SUV. Takýto typ auta je pri spaľovacích autách naozaj veľkým univerzálom, vie zvládnuť dlhé presuny, cestu na chatu či dovolenku. Skrátka auto celkom na všetko. Pri elektrickom SUV to ale tak celkom neplatí, už aj udávaný dojazd 379 – 555 km na jedno nabitie dáva tušiť, že univerzálnosť spaľovacích áut je pre tento model len nesplniteľným snom. Pripomeňme, že test prebiehal vo Veľkej Británií, takže z tohto pohľadu sa jedná o vyspelú západnú krajinu, kde by s dobíjaním ani ničím ohľadom elektromobilov nemal byť najmenší problém. Novinár Ethan Smale si auto vzal domov a poukázal na niektoré fakty z jeho súžitia s elektromobilom. Prvý problém bol taký, ktorý by postrehol pravdepdoobne drvivú väčšinu ľudí. Novinár totiž žije v byte, takže cez noc si auto nemá kde nabiť. To je častý argument, auto jednoducho necháte auto cez noc nabíjať v garáži. Lenže toto sa týka minima ľudí. Aj preto si Ethan musel každú jazdu dobre plánovať. Dokonca musel sledovať, koľko batérie mu ostalo po príjazde domov a kde bude musieť nabíjať nasledujúci deň. Ostať kdesi s vybitým elektromobil je oveľa závažnejší problém, ako zabudnúť natankovať. Počas testovania si uvedomil, že neustále kontroluje stav nabitia batérie a jazdí štýlom, akým šoféruje v prípade úspornej jazdy. Takže stále sa snaží používať plyn tak, aby z dojazdu ubúdali zostávajúce kilometre čo možno najmenej. To znamená, že na pôžitok z jazdy musel zabudnúť a strachuje sa o to, aby batériu nevybil skôr, ako potrebuje. Rovnako sa cíti obmedzený aj tým, ak by náhle musel niekam odísť a auto by nemal nabité. Občas sa okrem toho stalo, že musel dlhé minúty čakať v rade na nabitie, čo by sa mu so spaľovacím autom samozrejme mohlo stať tiež, no čakal by neporovnateľne menej. A nevýhodou je aj cena nabíjania. Nakoľko nemôže nabíjať auto doma, je odkázaný na verejné rýchlonabíjačky, ktoré sú všetkým, len nie ekonomickým riešením jazdenia. Nabitie na nejakých 200-250 km ho vyšlo nezriedka na nejakých 50-60 €, čo rozhodne nie je málo. Na záver usúdil, že elektromobil jednoducho nie je pre neho. Aby to celé nevyznelo až tak negatívne, na záver dodal, že elektromobil si vie pokojne predstaviť ak by býval v dome s garážou kde by ho mohol nabiť a mal by doma ešte jedno spaľovacie auto. Je smutné, alebo skôr úsmevné, že elektromobil dáva aj vo vyspelej krajine zmysel len vtedy, ak okrem neho máte spaľovacie auto.

Zdroj: carthrottle.com

Zdroj foto: carthrottle.com